Po dňoch strávených v tichu a samote baskického vidieka prichádza čas na zmenu. Z malebnej prírody sa dnes sťahujem priamo do Bilbaa – do mesta kopcov, energie a kontrastov. Neviem, čo ma čaká, ale veď aj to patrí k životu – nikdy nevieš, čo ti deň prinesie.
Presun z vidieka do mesta
Kde sa niečo končí, tam sa niečo začína. Z krásnej samoty a zvukov prírody sa dnes sťahujem priamo do Bilbaa. Vôbec netuším, čo mám od nového ubytovania očakávať. Ale ani to nejako neriešim.
Keďže pôvodný apartmán Larrago musím opustiť už dopoludnia a check-in v novom hoteli mám až poobede, využívam čas naplno – pracujem priamo v centre Bilbaa.
Mesto kopcov a kontrastov
Ako charakterizovať Bilbao? Asi ako samotné Baskicko – kopcovité, tvrdohlavé, svojské. Neustále idete hore a dolu. Niektoré ulice sú tak strmé, že pre chodcov tu vybudovali povedľa ciest pohyblivé schody, ba dokonca aj výťahy k vyššie položeným domom. To som ešte nikde vo svete nevidel.
Bilbao pôsobí ako mesto kontrastov – rušné ulice sa striedajú s ospalými zákutiami, kde akoby sa čas zastavil. Niektorí šoféri sú arogantní, iní zas milí a ochotní. Takže chvíľu sa rozčuľujem, chvíľu usmievam. Celkový dojem je však veľmi príjemný. Mesto na mňa pôsobí omnoho španielskejšie než Barcelona či Madrid – tam už cítiť ďaleko viac medzinárodný vplyv a zmes kultúr.
Bilbao je najväčšie mesto Baskicka a jedno z najzaujímavejších miest severného Španielska. Leží v údolí rieky Nervión, obklopené zelenými kopcami, čo mu dodáva nezameniteľný charakter. V minulosti bolo silne priemyselné – mesto oceli a lodí – no v posledných desaťročiach prešlo obrovskou premenou. Napriek modernej architektúre si však Bilbao zachovalo svoju baskickú dušu – hrdosť, tradície, kuchyňu a jazyk, ktorý znie úplne inak ako španielčina.
Krátka zastávka pri mori
Počas prestávky objavujem aj mestskú pláž. Počas prechádzky si užívam pohľad na more, sledujem surfistov a ľudí posedávajúcich v kaviarňach pri promenáde.
Hotel Artetxe – ticho nad mestom
Moje nové ubytovanie je v hoteli Artetxe – jednoduchý hotel tvorený z niekoľkých prerobených domov. Izby sú menšie, ale čisté a útulné. A hneď po otvorení balkóna ma čaká prekvapenie: nádherný výhľad na centrum Bilbaa.
Najviac ma poteší pohľad na štadión San Mamés – Athletic Club Bilbao, ktorý som navštívil už pred pár mesiacmi. Veci nechávam v izbe a idem sa poprechádzať po okolí. Objavujem menšiu vyhliadku a robím pár fotografií.
Bilbao po zotmení
Večer z balkóna sledujem rozsvietené mesto. Bilbao má po zotmení úplne inú atmosféru – tichšiu, magickejšiu.
Ligová noc pod oknami
Tento článok píšem o pár dní neskôr – 22. októbra 2025 sa tu hral zápas Ligy majstrov: Athletic Club Bilbao vs. Karabach (3:1). Zvučku Ligy majstrov ako i ošiaľ fanúšikov po góloch som počul až do izby. Sledujem zápas na počítači, ale zvuková kulisa bola priamo z reality. Vonkajší šat štadióna sa po každom góle rozožiaril ako vianočný stromček – úžasné divadlo.
Z výšky hotela Artetxe mám Bilbao ako na dlani – mesto, ktoré si ide vlastnou cestou, hrdé a pritom srdečné. A možno práve preto ma tak fascinuje – pretože, rovnako ako Baskicko, aj ono má v sebe kúsok tvrdosti a zároveň veľa srdca.

