Niektoré myšlienky sa neustále vracajú. O jednej z nich mám silnú potrebu napísať, dostať ju zo seba von. Myšlienka o nezmyselnosti vojen a o tom, ako ľudia dokážu zabíjať pod zámienkou „mieru“ a „spravodlivosti“.
Transparent, ktorý zamrazí
Keď som uvidel transparent s nápisom „Never again peace“, až ma zamrazilo. Bolo to pred niekoľkými týždňami, myslím, že v Grazi v Rakúsku. Prechádzal som okolo výstavného priestoru a na prvý pohľad som si pomyslel: Toto musí byť omyl. Nedalo mi to a večer som si prečítal na webe bližšie informácie. Išlo o podujatie venované polarizovanej spoločnosti vrátane odkazu na druhú svetovú vojnu.
Podvedomie a paradox sloganu
Na jednej strane som si vydýchol, že význam je úplne iný, ako by sa mohlo zdať. Na druhej strane ma zalial hnev. Kto dokáže vymyslieť takýto názov? Je to zámer? Provokácia? Možno len snaha zaujať. Ale podvedomie si ho prečíta jednoznačne: „Nikdy mier.“
Spomenul som si na kedysi používaný slogan na Slovensku: „Zober loptu, nie drogy.“ Áno, je to iná téma, nie až tak vážna, ale princíp je rovnaký. Podvedomie si spojí prvé slovo s posledným – zober drogy. Nie preto, že by to niekto chcel, ale preto, že tak proste ľudský mozog funguje. A zo skúsenosti viem, že časť ľudí urobí presný opak toho, čo im prikazujú.
Za slovami sa skrýva krutosť
A tak sa pýtam: „Never again peace“ je reklama na mier alebo na vojnu?
Ľudia sú nepoučiteľní. Za správne znejúce slová sa schováva úplne obyčajné zabíjanie. Len sa to volá inak. Napríklad:
- Humanitárne bombardovanie.
- Špeciálna operácia.
- Preventívny úder.
- Demilitarizácia.
- Mierová misia.
- Stabilizačná misia.
- Operácia podpory mieru.
- Cielená eliminácia.
- Strategický úder.
- Vedľajšie škody.
- Úder na zníženie napätia.
- Konflikt nízkej intenzity.
- Obnovenie suverenity.
Ak si niekto myslí, že stačí premenovať vojnu a prestane to byť vraždenie ľudí, tak si vždy spomeniem na hlášku z filmu Čierni baróni: „Chce se mi zvracet.“
Energia histórie i súčasnosti
Nedávno som bol v Berlíne na Olympijskom štadióne. Miesto pôsobilo na mňa aj po desaťročiach desivo — necítil som sa tam dobre. V Kaunase pri pamätníku obetiam fašizmu, Fort IX, som pocítil smútok, bolesť a skľučujúcu pripomienku zbytočnosti vojen a zabíjania. A keď som neskôr navštívil Horu krížov, vnímal som nádej, že viera a odhodlanie ľudí stále dokážu niečo zmeniť.
Slová nezmenia podstatu vojny
Možno nikdy neprídem na to, prečo si ľudia musia vojnu pomenovať slovami, ktoré znejú slušne, krásne alebo dokonca mierovo. Tieto slová však nezmenia jej podstatu. Môžeme ju volať mierovou misiou, stabilizačnou operáciou, cielenou elimináciou, ale v srdci každej bomby, každého úderu a každej smrti je stále tá istá krutá realita. Pravda je jednoduchá: vojna zabíja, vojna znamená smrť.
A kým si to neuvedomíme, podvedome alebo vedome, budeme ju opakovane ospravedlňovať, prekrucovať a opakovať. Áno, opakovať. A ja opakujem: „Chce se mi zvracet.“
