Ako sa hovorí, keď niečo končí, niečo iné sa začína. Po niekoľkých týždňoch strávených v Litve ma čakala ďalšia etapa mojej cesty – Estónsko a jeho hlavné mesto Tallinn. Medzi týmito dvoma krajinami sa však nachádza Lotyšsko, a tak by bola veľká škoda nevyužiť príležitosť a aspoň na chvíľu sa nezastaviť v Rige.

Ranný odchod z Vilniusu

Z Vilniusu sme s kolegyňou vyrazili pomerne skoro ráno. Čakala nás dlhšia cesta a časový náskok sa vždy hodí – najmä keď človek nevie, čo ho po ceste môže prekvapiť. Cesta však prebiehala pokojne, bez komplikácií, a niekoľko hodín ubehlo rýchlejšie, než sme čakali. Pred nami sa objavila Riga.

Rozhodnutie bolo rýchle a jednoznačné – zaparkovať a ísť sa prejsť do starého mesta. Už po prvých krokoch som mal pocit, že Riga má zvláštne, nenápadné čaro. Nepôsobí okázalo, skôr pokojne a prirodzene, no práve to jej dodáva osobitosť.

Kostol svätého Petra a pohľad z výšky

Jednou z výrazných dominánt centra je Kostol svätého Petra. Jeho veža je viditeľná z viacerých miest a prirodzene láka návštevníkov. Vnútro kostola na mňa pôsobilo pomerne stroho, až minimalisticky, no práve vďaka tomu vynikli detaily – najmä heraldické štíty umiestnené na stĺpoch, ktoré dodávali priestoru historickú vážnosť.

V zadnej časti kostola sa nachádza výťah, ktorý nás vyviezol na vyhliadku. A tá rozhodne stála za to. Riga sa nám otvorila v plnej kráse – rieka, strechy starého mesta, moderné časti aj vzdialenejšie štvrte. Mesto sme mali doslova ako na dlani a na chvíľu sme len mlčky stáli a vychutnávali si výhľad.

Brémski muzikanti v lotyšskom podaní

Pri prechádzke centrom sme narazili aj na netypické súsošie známe ako „Muzikanti z Brém“. Socha somára, psa, mačky a kohúta stojacich na sebe je síce motív známy z nemeckej rozprávky, no v Rige má svoje pevné miesto a patrí k obľúbeným zastávkam turistov.

Dom čiernych hláv – symbol Rigy

Radničnému námestiu dominuje fascinujúci Dom čiernych hláv – jedna z najvýraznejších a najfotografovanejších budov v Rige.

Pôvodne bol postavený už v roku 1334 ako miesto stretnutí a slávností mestských cechov. Tvorili ich najmä nezosobášení nemeckí obchodníci; ženatí muži mali v tomto prípade jednoducho smolu. Názov domu je odvodený od čiernych pokrývok hlavy, ktoré títo obchodníci nosili. Po celé stáročia bol Dom čiernych hláv centrom spoločenského života a symbolom kozmopolitnej, obchodníckej Rigy. Pôvodná stavba bola počas druhej svetovej vojny vážne poškodená, no vďaka zachovaným plánom sa ju podarilo verne zrekonštruovať. Presná replika bola dokončená v roku 2001, pri príležitosti 800. výročia založenia mesta. Farebná, bohato zdobená fasáda je skutočne nádherná a len potvrdzuje, prečo je táto budova takým magnetom pre objektívy fotoaparátov.

Prvý vianočný stromček

Na záver sme objavili aj miesto, ktoré si Lotyši nárokujú ako dejisko postavenia vôbec prvého vianočného stromčeka. Či je to legenda alebo historický fakt, nechám na posúdenie každého zvlášť, no takéto príbehy mám na cestovaní rád. Dodávajú miestam ďalšiu vrstvu a robia ich zapamätateľnejšími.

Krátka zastávka v Rige bola síce len epizódou na ceste z Vilniusu do Tallinnu, no o to intenzívnejšou. Mesto ma príjemne prekvapilo a zanechalo vo mne pocit, že by som sa sem raz rád vrátil – tentoraz na dlhšie.