Plánovaný výlet k vodopádu Ristafallet neďaleko Åre začal úplne bežne… až kým sa nestal trochu nezvyčajným dobrodružstvom.

Už cestou ma upútal mesiac vysoko na oblohe počas dňa – jeho pokojná biela žiara kontrastovala s modrou oblohou a stálo za to zachytiť ho na fotkách.

Ristafallet je jeden z najznámejších vodopádov v švédskom regióne Jämtland, asi 18 km od Åre a leží na rieke Indalsälven. Je široký približne 50 metrov a vysoký okolo 14 metrov — hoci nie je veľmi vysoký, jeho šírka a mohutný prúd vody robia z miesta pôsobivý prírodný úkaz. Je známy aj vďaka tomu, že sa objavil vo filmovej adaptácii Astrid Lindgrenovej „Ronja, dcéra lúpežníka“, kde vystupuje ako Glupafallet. Okolie Ristafalletu je chránené prírodné územie, kde vlhkosť vodopádovej hmly podporuje rast vzácnych lišajníkov a machov. V zime môže vodopád úplne zamrznúť a vytvárať úžasné ľadové formácie, ktoré sa dajú pozorovať alebo dokonca preskúmať v bezpečných častiach.

Keď som dorazil na miesto, čakal ma malý šok: z tejto strany rieky neexistovala žiadna prístupová cesta. V duchu som si povedal: „Mal som ísť z druhej strany…“ 😊 A tak nezostávalo nič iné, len sa brodiť hlbokým snehom dole po strmom zráze, aby som sa k vodopádu dostal bližšie. Už samotný zostup bol zážitok. Zabudol som, samozrejme, že nemám zaviazané zimné topánky. Po pár krokoch som ich mal plné snehu, čo pri mínus 20 °C nebolo nič príjemné, no túžba vidieť zamrznutý vodopád ma poháňala vpred.

Nebanoval som. Vodopád sa rozlieval do mrazivého vzduchu, voda si razila cestu cez ľad a padala o pár metrov nižšie. Ľad vytvoril fascinujúce tvary, ktoré mi pripomínali ľadové výtvory našej Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Keďže som nezvolil správny smer, nedostal som sa na miesto, kde by som videl vodopád priamo „spredu“. Na hrdinu som sa nehral – zráz bol neupravený a hrozilo, že sa kedykoľvek môžem skĺznuť do ľadovej vody. Ale aj z miest, kde sa bežný turista len tak ľahko v zime nedostane, bol pohľad ohromujúci a určite nezabudnuteľný.

Skrehnutý, ale šťastný som sa vrátil do auta, pustil naplno kúrenie, vyzul si topánky a mokré ponožky si „fénoval autom“. Skvelá spomienka, skvelý zážitok. Takéto chvíle sú dôvod, prečo sa oplatí niekedy ísť mimo vyšľapaných chodníkov – a prečo sa nikdy nesmie zabudnúť na správne, a hlavne zaviazané, topánky 😊