Otec
Ak by som mal vybrať muža, ktorý zohral v mojom živote tú najväčšiu úlohu, bol by to môj otec.
Bol to človek tichej sily, hlbokého rozhľadu a silného zmyslu pre rodinu. Vyrastal v skromných podmienkach, no niesol v sebe prirodzenú múdrosť, ktorú nezískal zo škôl, ale zo života, pozorovania a premýšľania. Miloval históriu, vedel hodiny rozprávať o udalostiach a súvislostiach, ktoré iným unikali.
Mal vlastný názor a nebál sa ho povedať. Keď bol mladý, vedel byť prchký a rýchlo sa nahnevať. Rokmi však dozrieval a pribúdalo v ňom pokoja, rozvahy a rovnováhy.
Zároveň mal dar, ktorý sa nedá naučiť – vedel rozprávať príbehy. Obyčajná situácia sa v jeho podaní menila na živý obraz plný detailov, napätia a humoru. Smiech okolo neho bol prirodzený a úprimný. Vedel robiť život ľahším.
No jeho tichším jazykom boli farby a štetec.
Maľovanie bolo jeho vnútorným svetom. Vytvoril množstvo obrazov, ktoré väčšinou rozdával ľuďom okolo seba – len tak, pre radosť. V jeho dielach je cit pre farbu, atmosféru a náladu. Každé obdobie jeho života sa odrážalo aj v jeho maľbe – od jemných, precíznych ťahov až po hrubšie, výraznejšie línie neskorších rokov. V obrazoch je pokoj, túžba po kráse aj ticho, ktoré v sebe nosil.
Tieto diela tu nezverejňujem len na pamiatku. Sú dôkazom, že človek po sebe zanecháva stopu nielen v mysliach blízkych, ale aj v tom, čo vytvoril a odovzdal ďalej. Galéria neobsahuje všetky jeho obrazy – mnohé už žijú svoje vlastné príbehy u ľudí, ktorým ich daroval. Toto je len časť jeho obrazov, ktoré sa mi podarilo zachovať aspoň vo fotografiách.
