Z Barcelony do hôr

Ranné ticho Barcelony prerušuje len rádio v aute. Je 5:00 a ja vyrážam smerom na severovýchod. Prvé kilometre na diaľnici AP-7 sú nudné, takmer hypnotické – Girona, ešte v tme, je len bodkou na trase.

Kľukatá cesta N-260

Ale všetko sa mení po opustení hlavného ťahu. Cesta N-260 začína kľukatiť, stúpať, krajina dostáva kontúry. Slnečné lúče osvetľujú údolia a hory a ja sa zastavujem na prvých miestach s výhľadom – niektoré si fotím, iné si len pamätám.

Nečakané čaro Planoles

Dedinka Planoles ma zaskočí svojím pokojom. Mám z nej fotografiu – neplánovanú, ale možno práve preto výnimočnú. Pri výjazde z Planoles ma ešte zaujme nenápadný pamätník pri ceste – kameň s vyrytým textom. Zastavujem. Fotím. A rozmýšľam, čo tie slová vyryté v kameni môžu znamenať.

Pri písaní tohto článku neskôr zisťujem, že sa jedná pravdepodobne o pamätník venovaný Panne Núrijskej, ktorý sa nachádza vo svätyni v údolí Núria blízko Planolés. Legenda hovorí, že v roku 700 svätý Giles (Sant Gil) prišiel do údolia, vytvoril sochu Panny Márie a spolu s ňou ukryl v jaskyni aj tri symbolické predmety: kríž, zvon a hrniec. V roku 1072 pútnik Amadeu (z Dalmácie) podľa zjavenia postavil kaplnku a o sedem rokov neskôr objavil spomínané predmety ukryté v jaskyni. Panna z Núrie (románska dvanásť až trinástoveká drevená soška s pôvodnou polychrómiou) je patrónkou plodnosti. Kresťanské páry, ktoré nemôžu mať deti, prichádzajú na toto miesto a modlia sa za deti – žena si vloží hlavu do hrnca, zatiaľ čo muž zazvoní na zvon, symbolizujúci prísľub budúceho potomstva.

Stúpanie medzi Planoles a La Molinou ponúkalo nádherné výhľady. Zastavil som sa na niekoľkých miestach, kde som urobil pár záberov tejto malebnej horskej krajiny.

Ticho v La Moline

V La Moline je v lete zvláštna atmosféra – vleky stoja, lanovky mlčia, ale všade cítiť očakávanie zimy. Na parkovisku stojí moje auto a za ním sa na malom kopci vlní katalánska zástava. Vzácna kombinácia pokoja a hrdosti.

Pauza v Riu de Cerdanya

V Riu de Cerdanya si dávam pauzu – auto nabíjam, ja si dobíjam energiu inak. Kapučíno, škoricový prášok a sendvič, ktorému sa nič nevyrovná. Usmievam sa na obsluhu, ona na mňa. Spoločná reč? Možno len ticho na terase.

Po občerstvení pokračujem na severovýchod smerom k La Seu d’Urgell. Cesta je pokojná, obklopená malebnými miestami.

Zachádzka do Arcavellu

Za mestečkom La Seu d’Urgell odbočujem smer Andorra. Na križovatke sa rozhodujem pre krátku zachádzku – stúpam serpentínami do Arcavellu. Slepá cesta, ale bohatá na výhľady. Robím si fotky a premýšľam, koľko krásnych miest by mi uniklo, keby som šiel len priamo.

Na hranici s Andorrou

Na hranici s Andorrou mávne colník ledabolo rukou a púšťa ma bez problémov. Mierim cez Sant Julià de Lòria do hlavného mesta Andorra la Vella. Prekvapia ma ledva trčiace stožiare osvetlenia Národného futbalového štadióna nad úrovňou cesty. Ešte viac mi udrie do očí čistota a poriadok ulíc. Pristihol som sa pri myšlienke, že by som tu dokázal žiť.

Letné Soldeu

V Soldeu vidím hotely pripravené na zimnú sezónu, zjazdovky v pozadí pôsobia ako kulisy bez snehu. Je leto, ale vzduch je svieži a nadmorská výška cítiť v každom kroku. Prichádzam k tunelu, pri ktorom sa otáčam a vraciam sa späť. Andorra mi dala viac, než som čakal – atmosféru, výhľady aj pokoj.

Túnel d’Envalira, ktorý spája údolie Encamp v Andorre (Grau Roig) s Pas de la Casa, pri francúzskej hranici. Bol vybudovaný ako alternatíva k serpentínovej ceste Port d’Envalira (2 408 m), najvyššiemu horskému priechodu v Pyrenejach, ktorý býva často uzavretý počas zimy.

Colnícke príhody

Španielska colnica je iný príbeh – otázky, kontrola, jazykové bariéry. Ale aj smiech s mladým colníkom. A napokon kývnutie – môžem ísť. Až po rozhovore s ním som si uvedomil, že Andorrské kniežatstvo nepatrí do Európskej únie.

Coll de Nagró a cesta späť

Na spiatočnej ceste ma zaujme krásna scenéria Coll de Nagró.

Úsmevný pohľad v Ponts

V Ponts ma zaskočí pohľad na kostolnú vežu s tromi zvonmi umiestnenými v železnej konštrukcii – neobyčajné. A čo je ešte zvláštnejšie – na najvyššom z nich sedí bocianie hniezdo. Príroda si nachádza miesto aj tam, kde by ju človek nečakal.

Do hotela s plnou dušou

Do hotela prichádzam unavený, ale naplnený. Cesta do Andorry bola viac než výlet – bol to deň, ktorý ma naplnil túžbou sa tam niekedy opäť vrátiť.