Počas jázd v Katalánsku som často pozoroval modré súvislé čiary a značky popri cestách. Vôbec som nevedel, k čomu sú určené. Neskôr som zistil, že ide o symboly, ktoré označujú Camí de Sant Jaume – katalánsku vetvu slávnej Svätojakubskej cesty. Tieto modré línie sprevádzajú pútnikov na ich duchovnej ceste a sú zároveň súčasťou kultúrnej identity regiónu.
Vtedy ma napadlo, že by som aspoň symbolicky mohol prejsť niektoré úseky autom. Nebola to klasická pešia púť, ale skôr snaha nechať sa viesť jej trasou – pozorovať krajinu, vnímať atmosféru a splynúť aspoň na chvíľu s myšlienkou cesty.
Camí de Sant Jaume je katolícka, kultúrna a historická cesta, ktorá je jednou z najdôležitejších európskych kultúrnych trás a prvou veľkou európskou cestou s históriou, ktorá sa považuje za „prvú veľkú európsku trasu“ pod záštitou Európskeho inštitútu pre kultúrne cesty. Táto cesta, ktorá má viacero ramien, bola vyhlásená za „Dedičstvo ľudstva“ organizáciou UNESCO. Camí de Sant Jaume je známa predovšetkým ako katalánska cesta. Hlavným bodom, odkiaľ cesta začína, je kláštor Montserrat, odtiaľ prechádza cez mestá Igualada, Cervera, Tàrrega a vedie k mestu Santiago de Compostela.
Montserrat – hora s duchom
Moja cesta ma zaviedla až k Montserrat, jednému z najikonickejších miest Katalánska. Jeho zvláštne skalné formácie a kláštor vysoko v horách pôsobia fascinujúco. Už z diaľky cítite, že pre pútnikov to nie je len miesto zastavenia, ale aj priestor, kde sa dá nájsť vnútorný pokoj a inšpirácia.
Pri úpätí Montserratu sa rozkladá mestečko Monistrol de Montserrat – pokojné, s typickou katalánskou atmosférou a železničkou, ktorá odtiaľ vedie nahor. Cesta serpentínami je sama osebe zážitkom, a tak sa na chvíľu zastavujem na malom odpočívadle. Z lavičky je krásny výhľad na mestečko ako aj železničku – chvíľa, ktorá stojí za to.
Cestou vyššie si na okamih pomýlim malý kostolík so samotným kláštorom. Hneď však zisťujem, že je to len jedna z medzizastávok. Nakoniec sa dostávam až k parkovisku pri múzeu, kde si beriem „vstupenku“ z automatu.
Autom som sa, žiaľ, ku kláštoru už nedostal – posledný úsek je prístupný len pešo alebo lanovkou. Ostáva mi teda aspoň kochať sa výhľadmi na majestátne skaly a údolia.
Po pár minútach opäť sadám za volant. Prekvapene zisťujem, že za krátky pobyt neplatím ani euro – čakal som, že systém si vyráta „každú minútu“. 😊
Santa Maria del Camí – pokoj v poliach
Smerom na Manresu ma zaujal malý kostolík Santa Maria del Camí. Pôsobil veľmi ticho a skromne, no o to viac vo mne zanechal dojem. V jeho okolí sa rozprestierajú polia, kde miestni využívajú každý kúsok pôdy na pestovanie obilia. Táto jednoduchosť a spojenie s krajinou ma opäť zastavilo v myšlienkach.
Cervera – ďalšie pútnické mesto
Ďalšia zastávka na ceste bola Cervera, ktorá patrí medzi významné pútnické miesta v Katalánsku a je súčasťou siete trás Camí de Sant Jaume. Prechádzanie jeho uličkami mi opäť pripomenulo, že pútnická cesta nie je len o cieli, ale najmä o miestach a zastaveniach, ktoré človek stretne po ceste.
Cervera je historické mestečko, známe najmä vďaka impozantnej budove univerzity z 18. storočia, ktorá dodnes pôsobí majestátne. Okrem toho tu pútnici nachádzajú aj kostoly a úzke uličky so silnou atmosférou. Je to miesto, ktoré spája históriu, kultúru a duchovný odkaz Camí de Sant Jaume.
Záver
Táto symbolická cesta autom po úsekoch Camí de Sant Jaume mi dala viac, než som očakával. Aj bez batohu na chrbte som vnímal, že modrá čiara nie je len značka na asfalte. Je to pripomienka cesty – vonkajšej aj vnútornej. A hoci som ju neprešiel pešo, možno práve v tej pomalej jazde, v pozorovaní krajiny a v tichých zastaveniach som si našiel svoju vlastnú malú púť.
Zdroj ilustračného obrázku: wikipedia.org.
