Stačí pár krokov od cesty a ocitnete sa v zelenom objatí lesa. Šum potoka, vôňa ihličia a slnko presvitajúce medzi stromami vytvárajú okamih, ktorý zastaví čas – a pripomenie vám, aké vzácne sú jednoduché chvíle pokoja.
Končím prácu a vraciam sa späť do penziónu vo Valsaíne, kde bývam. Cesta sa kľukatí nádherným lesom a každá zákruta prináša nové pohľady na okolitú zeleň. Hneď vedľa cesty stojí malý, upravený lesný prameň. Smäd ma prenasleduje – pitný režim dnes vôbec nie je mojou silnou stránkou a od rána som ešte ani dúšok nepil. Mimochodom, takýchto studní je v okolí množstvo.
Osviežim sa a pár metrov od studne si všimnem chodník, ktorý vedie hlbšie do lesa. Mám čas, tak sa po ňom vydávam. Už po pár metroch sa predo mnou otvára krásna scenéria. Vychutnávam si prírodu, vôňu ihličia a zvuk zurčiaceho potoka, ktorý pokojne tečie po kamienkoch.
Pár metrov ďalej sa deti kúpu a hrajú priamo v potoku, ich smiech a špliechanie dopĺňajú pokoj lesa. Okolo mňa rastú nezrelé maliny – drobné poklady prírody, ktoré lákajú pohľad aj dotyk.
Uvedomujem si, že v mojom rýchlom živote sú takéto chvíle vzácne. Mal by som si ich dopriať častejšie – zastaviť sa, dýchať, vnímať prítomný okamih a nechať sa unášať pokojom lesa a šumom potoka. Opäť som sa presvedčil, že, že najhodnotnejšie chvíle života sa skrývajú v jednoduchosti a prítomnosti.
