Niekedy stačí jedna náhodná odbočka z hlavnej cesty, aby ste sa ocitli v úplne inom svete. Počas bežného pracovného dňa som si pri jazere všimol zvláštnu kamennú stavbu. Už z diaľky vyzerala tajomne. Zrúcanina, ktorá sa odrážala na pokojnej hladine vody, okamžite pritiahla moju pozornosť. Najskôr som si povedal, že pokračujem ďalej, no zvedavosť nakoniec vyhrala. Zastavil som auto a šiel sa na to miesto pozrieť bližšie.

Kamenná zrúcanina uprostred vody

Ukázalo sa, že ide o zrúcaninu Slottsruin Eksjöhovgård. To, čo ma upútalo na úvod asi najviac, bolo jej umiestnenie. Kamenné múry stoja na malom ostrovčeku priamo v jazere, akoby ich voda chránila pred okolitým svetom už celé stáročia.

K zrúcanine vedie drevený most. Už samotná cesta po ňom mala zvláštnu atmosféru. Pod nohami mi jemne vŕzgalo drevo – nebolo to mojou hmotnosťou 😊 – hladina jazera však pôsobila pokojne, až nehybne. Človek mal pocit, akoby vstupoval do úplne iného času.

Hrúbka kamenných múrov bola pôsobivá. Pri takýchto stavbách si vždy uvedomím, aké obrovské úsilie muselo byť potrebné na ich vybudovanie. V minulosti boli podobné múry pravdepodobne bežnou súčasťou obranných stavieb, no keď som stál priamo pri nich, pôsobia úplne inak než na fotografiách alebo v dokumentoch.

Keď sa v hlave rozbehne film minulosti

Vždy, keď sa ocitnem na podobných miestach, začne mi v hlave bežať vlastný film minulosti. Premýšľam nad tým, kde bývali majitelia panstva, kde malo svoje priestory služobníctvo, ako vyzeral každodenný život za týmito múrmi.

Často rozmýšľam aj nad úplne obyčajnými vecami. Ako dokázali vykurovať také obrovské priestory? Ako vyzerali miestnosti počas zimy? Aký ruch tu kedysi panoval? A koľko ľudí sa tu denne pohybovalo?

Dnes sú z toho už len kamene, zvyšky múrov a ticho. No fantázia človeka dokáže tieto miesta na chvíľu opäť oživiť.

Hrad, ktorý nikdy nebol dokončený

Najskôr som si myslel, že zrúcanina je v takom stave jednoducho preto, že sa pod ňu podpísal zub času. Až neskôr som si na internete prečítal zaujímavú informáciu – tento hrad vraj nikdy nebol úplne dokončený.

Zrazu celé miesto dostalo ešte zvláštnejší rozmer. Stál som pri mohutných múroch stavby, ktorá mala byť možno veľkolepým sídlom, no jej príbeh sa zastavil skôr, než sa naplno začal.

Eksjöhovgård je pôsobivá hradná zrúcanina zo 17. storočia, ktorá sa nachádza na ostrove v jazere pri meste Sävsjö v regióne Småland. Pôvodne malo ísť o veľkolepý trojposchodový palác poľného maršala Karla Mauritza Lewenhaupta, no pre nedostatok financií nebol projekt nikdy plne dokončený. Areál stojí na mieste staršieho stredovekého sídla rodu Sture a v súčasnosti je voľne prístupný verejnosti ako obľúbená historická a turistická lokalita.

Keď som odtiaľ odchádzal, ešte raz som sa obzrel na tie mohutné múry uprostred jazera. Premýšľal som nad tým, koľko príbehov dokážu staré stavby ukrývať, aj keď z nich zostane už len ticho a kamene. Eksjöhovgård možno ostal nedokončeným architektonickým snom poľného maršala, no pre mňa bol v ten deň tým najlepším objavom. Stačilo k tomu pár minút, jedna krátka odbočka a ochota nechať sa viesť zvedavosťou.