Po návrate z práce som mal ešte trochu času a keďže sa stále nestmievalo, rozhodol som sa využiť zvyšok dňa malým výletom. Len pár minút jazdy od nášho ubytovania sa nachádza miesto, o ktorom som už predtým čítal – Stenehed v Bohusläne neďaleko Munkedalu. Opisy na internete ho často spomínajú ako trochu tajomné a mystické miesto, a tak mi zvedavosť nedala.
Počasie však nebolo ideálne. Nad krajinou visela jemná hmla a vzduch pôsobil trochu chladne a vlhko. Napriek tomu som mal chuť vidieť kamenný rad, o ktorom sa na internete píše takmer s nádychom tajomstva.
Musím sa priznať, že keď som tam dorazil, moje prvé pocity boli trochu rozpačité, bol som trochu sklamaný. Podľa opisov som očakával niečo veľkolepejšie, možno vzdialené od civilizácie, niekde uprostred prírody. Namiesto toho ma prekvapilo, že rad starých kameňov stojí len pár metrov od obytných domov. V mojej predstave to bolo miesto ukryté v tichu lesa alebo niekde na opustenom kopci.
Napriek tomu som sa na chvíľu zastavil, prešiel sa pomedzi kamene a urobil pár fotografií. V hmle pôsobili predsa len trochu tajomne. Stál som tam a premýšľal nad tým, kto tieto kamene pred stáročiami vztýčil a prečo. Čo mali symbolizovať? Boli súčasťou nejakého rituálu, pripomínajú niekoho dôležitého alebo mali iný, dnes už zabudnutý význam?
Stenehed je v skutočnosti starobylé pohrebisko z doby železnej. Nachádza sa tu približne štyridsaťpäť hrobov rôznych typov, no najvýraznejší je práve rad deviatich vysokých kameňov. Niektoré z nich dosahujú výšku viac ako tri metre. Predpokladá sa, že kamene mohli slúžiť aj ako orientácia pri sledovaní pohybu slnka alebo mali symbolický význam pri pohrebných rituáloch.
Možno som tentoraz odchádzal trochu menej nadšený, než som očakával. No aj tak je zvláštne stáť medzi kameňmi, ktoré tam stoja už viac než tisíc rokov a uvedomiť si, aký zlomok tvorí môj vlastný čas v porovnaní s históriou.
