Po dňoch na cestách som konečne dorazil do Bilbaa. No ešte skôr, než som vstúpil do samotného mesta, čakala ma malá odbočka, ktorá zmenila celý dojem z príchodu. Ubytovanie v Larrage nebolo len miestom na prespanie – bolo to tiché útočisko nad údolím, kde sa človek opäť učí vnímať pokoj.

Cesta do Larraga

Posledné kilometre k apartmánom viedli cestou plnou serpentín. Každá zákruta odhaľovala nový výhľad. Cesta bola miestami tak úzka, že v duchu som sa modlil, aby nešlo oproti auto 😊.

Baskická architektúra je odlišná od toho, čo som posledné dni vídaval. Domy sú väčšinou z kameňa a dreva. A jeden z takýchto domov, zasadený do kopca s výhľadom na celé údolie, sa stal na niekoľko dní mojím domovom.

Dom, ktorý má dušu

Keď som prišiel, na parkovisku stálo len jedno auto s otvorenými oknami – akoby tu čas plynul pomalšie a nikto sa neponáhľal. Kým som sa ubytoval, len som stál a vnímal ticho. Spev vtákov, zvuk vetra a v diaľke pasúci sa somár.

Úprimne, vždy som túžil po malom domčeku na samote. A toto miesto bolo presne také – akoby vystrihnuté z pohľadnice. Urobil som pár záberov, aj keď viem, že môj mobil a kvalita fotiek nejdú práve dokopy. Ale spomienka zostane.

Hľadanie ubytovania – po baskicky

Dom pôsobil opustene. Volal som, klopal, kričal – nič. Len vo dverách jednotlivých izieb kľúče. Už som bol rozhodnutý jednoducho si niektorú vybrať, no nakoniec som napísal na Booking. O chvíľu sa objavil starší Španiel – typický, s vráskami od slnka a úsmevom, ktorý hovoril viac než slová.

On nevedel ani slovo po anglicky, ja po španielsky tiež nie. Napriek tomu sme si rozumeli okamžite. Rukami, nohami, úsmevom. Viedol ma ku dverám môjho apartmánu, podali sme si ruky – a bolo to vybavené.

Darček na uvítanie

V izbe ma čakalo milé prekvapenie. Nie cukríky ako v hoteloch, ale niečo jednoduché, miestne, originálne. Také, čo hovorí: „Vitaj, tu si doma.“

Ráno nad údolím

Prvú noc som spal ako drevo. Nad ránom som sa zobudil skôr, než zazvonil budík. Vychádzam na terasu a sledujem, ako sa svetlo pomaly dotýka kopcov. V diaľke sa dvíha jemná hmla, vtáky vítajú nový deň. Tieto chvíle sú pre mňa tým najcennejším na cestovaní – ticho, pokoj, chvíľa, keď človek nemusí nič. Len byť.

Niektoré miesta si človek nevyberá – jednoducho si nájdu jeho. Larrago je presne také. Miesto, kde sa čas spomalil.