Po dni plnom zážitkov medzi jazerami v Taliansku a horami Slovinska som sa cestou späť rozhodol pre malú, ale plánovanú zastávku v Klagenfurte. Lago di Fusine, Planica a Kranjska Gora vo mne ešte doznievali, no už pri pohľade na tabule s nápisom Minimundus som vedel, že ma čaká ďalší kúsok dobrodružstva. Tento raz to nebola divoká príroda, ale celý svet zmenšený do jedného parku – miesto, kde sa Eiffelovka, Taj Mahal či Socha slobody zmestia do pár krokov a kde sa človek môže na chvíľu cítiť ako cestovateľ, ktorý obletel planétu za jedno popoludnie.
Malý veľký svet
Keď som vstúpil do areálu, okamžite ma pohltil pocit zvedavosti. Predo mnou sa rozprestieral svet v mierke, ktorá mi dovolila za pár minút prejsť z Európy do Ázie a späť. Už pri prvých krokoch som si uvedomil, že to nebude len prehliadka miniatúr, ale aj výlet do vlastných spomienok.
Pri Eiffelovke som sa na chvíľu zastavil a spomenul si na vlastný pobyt v Paríži. O pár krokov ďalej ma očaril Kremeľ a ja som sa pristihol, že v duchu plánujem ďalšiu cestu do Moskvy. Každý model vo mne vyvolával inú emóciu – niektoré boli pripomienkou miest, ktoré som už navštívil, iné zasa tichým volaním po budúcich dobrodružstvách.
Najviac ma prekvapila precíznosť detailov. Vlaky sa pohybovali po tratiach, mosty a budovy mali drobné ozdoby, ktoré by ste na prvý pohľad možno ani nezbadali. Fotil som jeden záber za druhým a mal pocit, že každá fotografia má svoju vlastnú malú cestovateľskú kapitolu.
Slovensko chýba
Popri obdivovaní miniatúr z celého sveta som mal jedno malé želanie – nájsť medzi nimi aj kúsok domova. Najviac som sa tešil na Budatínsky zámok, ktorý sa nachádza len kúsok od mojej rodnej Žiliny. V minulosti bol podľa zoznamu súčasťou Minimundusu, a tak som dúfal, že ho uvidím aspoň v tejto zmenšenej podobe. Žiaľ, podľa informácií, ktoré som získal, bol model Budatínskeho zámku v roku 2024 odstránený. Slovensko tak dnes v Minimunduse nemá „svoje miesto“. Úprimne ma to zamrzelo – nielen preto, že ide o môj domov, ale aj preto, že verím, že Slovensko má čo ponúknuť svetu. A keďže sme susedia Rakúska, nejaká malá „kolegialita“ by tu určite potešila.
Oddych medzi cestami
Po dlhom dni na cestách bolo príjemné na chvíľu spomaliť. Sedel som na lavičke, pozeral na zmenšený svet a nechával myšlienky voľne plynúť. Bolo to iné ako ráno pri Lago di Fusine či popoludní v Planici a Kranjskej Gore – namiesto majestátnej prírody som sa ocitol v krajine, kde sa celý svet zmestil do jedného parku. A práve ten kontrast vo mne vyvolával nezabudnuteľný dojem.
