Nie každá cesta začína slnkom. Niekedy je to dážď, ticho a nočná diaľnica, ktorá vedie niekam ďalej, než len na letisko. Dnes som sa vydal zo známeho Grazu až do Göteborgu – a hoci som už veľa precestoval, aj táto noc mala v sebe niečo nové.

Nočná jazda do Mníchova

Vyrazil som spolu s kolegom o jednej hodine v noci – alebo ráno? Ťažko povedať. Cesty boli prázdne, iba dážď bubnoval do čelného skla a osvetlené kvapky sa mihali v svetlách reflektorov. Počasie nám veru veľmi neprialo.

Cestou sme sa rozprávali o všeličom – o svete, o Európe, o Slovensku… aj o zdraví, o vzťahoch, o živote. Také nočné rozhovory majú svoje čaro – človek má pocit, že hovorí úprimnejšie, keď je tma a vonku prší.

Cestu nám na chvíľu spomalil nadrozmerný náklad, za ktorým sme sa vliekli niekoľko desiatok kilometrov. Ale napokon sme všetko stihli a dve hodiny pred odletom som už sedel na letisku – trochu unavený, ale spokojný.

Ráno na letisku

Na check-ine bolo prekvapivo málo ľudí, všetko šlo rýchlo a hladko. Ostal mi dokonca čas na kávu – malý ranný rituál, ktorý ma vždy naladí na cestu.

Pobavil ma robot, ktorý predával jedlo a pitie. Zamieril si to rovno ku mne – zrejme si podľa mojej postavy vyhodnotil, že by som mohol mať chuť na niečo dobré 😊

(Video robota)

Let meškal asi pol hodiny, takže ďalší kolega, ktorý ma mal čakať na letisku Landvetter vo Švédsku, tam nakoniec postával vyše hodiny. Aj to však k cestovaniu patrí – niekedy sa to skrátka deje.

Chladný švédsky dážď

A keď som vyšiel z letiskovej haly, vítal ma rovnaký chladný dážď, aký ma sprevádzal už od noci. Akoby mi počasie chcelo pripomenúť, že niektoré dni majú jednoducho svoj tón – sivý, pokojný, zamyslený.

Po príchode do firmy som si urobil pár fotografií z recepcie a reštaurácie, ktoré sú priamo v sídle spoločnosti, pre ktorú pracujem. Pekné, čisté, moderné – presne také, aké by človek vo Švédsku čakal.

More pred sebou

Večer ma čakal ešte trajekt do Nemecka. Nie je to prvýkrát, čo sa plavím, no pri mori je to vždy trochu iné – nikdy nevieš, čo ťa čaká. Možno pokojná hladina a tiché svetlá prístavu, možno rozbúrené vlny. Pozerám sa však už dopredu. Na more, na cestu, na ďalšie kilometre, ktoré ma čakajú. Mám pred sebou dlhú cestu naprieč Európou – až do Bilbaa v Španielsku, kde strávim niekoľko týždňov. Pred spánkom som si ešte urobil z vrchnej paluby pár “daždivých” záberov na podvečerný Göteborg.