Niekedy existujú miesta, ktoré si vás nezískajú veľkoleposťou, ale tichom. A práve také bolo moje zimné zastavenie v mestečku Älvsbyn. Nebol to oddych. Nebola to ani len práca. Bolo to niečo medzi tým.
Strávil som v mestečku presne dva týždne. Pôsobilo pokojne, nenápadne, mal som pocit, že tu čas plynie pomalšie. Ulice boli tiché, najmä cez víkend. Len občas ich preťal zvuk prechádzajúceho auta, ktorý sa rýchlo stratil v priestore.
Naša základňa bol typický švédsky dom. Klasický severská jednoduchosť a účelnosť obložená drevom. Nič navyše, nič zbytočné. Len čisté línie, funkčnosť a pokoj.
Chvíle medzi pracovnými povinnosťami som využíval na krátke prechádzky. Práve tam som cítil najviac zimnej atmosféry – ale aj zvláštny vnútorný pokoj. Les okolo mesta pôsobil ako vystrihnutý z rozprávky. Stromy pokryté snehom, biele vetvy, cez ktoré len občas preblesklo slnko a vytvorilo jemné svetelné lúče. Každý krok v snehu sa ozýval pod nohami v rytme mojich… tiež už trochu vŕzgajúcich kolien 😊 Ostrý vzduch mi na tvári prebúdzal všetky zmysly. Jemný vietor vytváral snehový prach. A ja som mal som pocit, že som súčasťou tejto zimnej krajiny. Že sa nemusím nikam ponáhľať.
Älvsbyn, ďakujem.
