Posledný deň mojej cesty do Bilbaa som sa rozhodol neponáhľať. Čakalo ma ešte jedno miesto, ktoré som chcel vidieť – francúzske mesto Pau. Mesto, z ktorého bulváru vraj vidno Pyreneje ako na pohľadnici.

Ranné Bordeaux

Ráno som odchádzal z hotela v Bordeaux, kde som strávil veľmi príjemnú noc. Bol to zaujímavý hotel – spojenie modernej architektúry so starým kamenným základom. Ešte za tmy som si stihol urobiť pár fotografií na pamiatku. Mimochodom, o návšteve Bordeaux som písal v minulosti v tomto článku.

Vyrazil som ešte pred východom slnka, aj keď už bolo takmer osem hodín. Západné Francúzsko má, samozrejme, východ slnka posunutý – a tak som chvíľu šoféroval v tme. Cesta bola príjemná, hoci trochu monotónna, typická diaľničná rutina, ktorú prerušovali len tabule s názvami miest a dedín, ktoré som nikdy predtým nepočul.

Pau – pokojné mesto s výhľadom na hory

Po príchode do Pau som zamieril priamo na známu ulicu Boulevard des Pyrénées. Zaparkoval som v podzemnej garáži, ktorá bola doslova labyrintom úzkych uličiek a tesných parkovacích miest. Trvalo mi chvíľu, kým som našiel vhodné miesto – strop bol tak nízky, že som mal pocit, akoby som sa ho autom dotýkal. Pre istotu som si odfotil parkovacie miesto, aby som sa neskôr nestratil. 😊

Výťah ma vyviezol na malé námestie plné turistov. Z neho sa naskytol nádherný výhľad na Pyreneje, ktoré sa na horizonte črtali ako namaľované. Z neďalekých kaviarní bolo počuť rozhovory, smiech a cinkanie šálok – presne ten druh ruchu, ktorý mám na cestách rád.

Boulevard des Pyrénées je hlavná promenáda mesta Pau, dlhá približne 1,8 kilometra. Leží na vyvýšenom mieste nad údolím rieky Gave de Pau a ponúka výnimočný panoramatický výhľad na Pyreneje, ktoré sú vzdialené asi 50 kilometrov. Bulvár dal vybudovať koncom 19. storočia kráľ Napoleon III.

Malá železnička a Beaumont Palace

Neďaleko vyhliadky sa nachádza malá pozemná lanovka, ktorá spája centrum mesta s dolnou časťou pri rieke. Množstvo ľudí čakalo na jazdu týmto netradičným dopravným prostriedkom – je to jedna z najobľúbenejších atrakcií mesta.

*** Lanovka bola otvorený už v roku 1908. Trať meria len 103 metrov a spája Boulevard des Pyrénées so železničnou stanicou. Jazda trvá len pár minút, no ponúka krásne výhľady a nostalgickú atmosféru.

Potom som sa prešiel k palácu Beaumont, ktorý sa nachádza uprostred rozľahlého parku. Toto miesto dýchalo pokojom – fontány, zeleň, lavičky a len málo turistov. Nakukol som aj dnu – interiér bol zmodernizovaný, zrejme slúži ako kultúrne a spoločenské centrum mesta.

Palác Beaumont bol postavený na začiatku 20. storočia pre šľachtu, ktorá sem prichádzala tráviť zimy. Dnes v ňom sídli kongresové a kultúrne centrum Palais Beaumont – Centre de Congrès de Pau.

Cesta do Bilbaa

Po krátkej prechádzke som sa vrátil späť do podzemnej garáže – tentoraz som svoje auto našiel bez problémov (ďakujem, fotografia!). Cesta mohla pokračovať ďalej. Večer som už míňal hranice Španielska a v hlave sa mi miešal francúzsky šarm s očakávaním baskického temperamentu.

Vo Francúzsku, ale aj v Španielsku, je množstvo mýtnych úsekov. Často počúvam, že slovenská diaľničná známka je drahá. Áno, možno sme svetoví rekordéri v pomalom budovaní diaľnic, no za posledné dva dni som na mýte zaplatil takmer 150 eur, čo sa s cenou ročnej slovenskej diaľničnej známky jednoducho nedá porovnať.

Bilbao – už na dosah

Konečne som dorazil do cieľa. Teda presnejšie – kúsok pred Bilbao, kde som mal ubytovanie v apartmánoch Larroga. A musím uznať, toto miesto ma úplne prekvapilo – svojím štýlom, atmosférou, aj tým, ako iné je oproti tomu, na čo som zvyknutý. Ale o tom už napíšem v ďalšom článku.

Tento deň bol symbolickým uzavretím mojej cesty zo Švédska do Španielska. Každé mesto na tejto ceste mi niečo dalo – Bordeaux energiu, Pau pokoj a ubytovanie v Bilbau, ako som zistil, doslova úplne nový „pohľad“ na Španielsko.