Návrat na Slovensko po mesiacoch

Odchádzam konečne na pár dní na Slovensko. Po niekoľkých mesiacoch strávených mimo domova sa vo mne mieša vzrušenie, nostalgia aj mierna netrpezlivosť. Ako sa hovorí – doma je doma. Chýba mi rodina, priatelia, to známe ticho domova i vôňa, ktorú si človek zapamätá bez toho, aby si to uvedomoval. A hlavne mama. Viem, že jej chýbam aj ja a teší sa na mňa. Opäť sa bude mať o koho starať, čo jej ja, samozrejme, rád splním.

No ešte pred tým, než sa vrátim, musím splniť jednu úlohu – odviezť auto späť do materskej firmy vo švédskom Göteborgu. Cesta je naplánovaná na niekoľko dní, s prestávkami v rôznych mestách. Dnes je deň prvý. Opúšťam dedinku Valsaín, kde som strávil približne dva týždne a mierim zo Španielska do francúzskeho Bordeaux.

Raňajky s východom slnka

Vyrážam ešte za tmy. Ticho, studený ranný vzduch a takmer prázdne cesty vytvárajú zvláštnu atmosféru. Niekde pred mestom Aranda de Duero mi navigácia ponúkla možnosť nabitia auta. Rozhodol som sa to využiť. A spravil som dobre.

Okrem toho, že som doprial energiu autu, doprial som si aj raňajky s pohľadom na vychádzajúce slnko. Ten moment bol krátky, no silný – sedieť v tichu, len s vlastnými myšlienkami, s vôňou kávy a s pomaly sa prebúdzajúcim svetom. V také ráno si človek uvedomí krásu života.

Severne cez Burgos a hory

Pokračujem severne, prechádzam mestom Burgos, a krajina sa postupne mení. Z vysušenej krajiny stredného Španielska sa stáva zelenšia, vlhkejšia. Pribúdajú kopce, cesta sa kľukatí a objavujú sa tunely. Cítiť, že sa blížim k severnému pobrežiu.

Kilometre ubiehajú akosi ľahšie – možno kvôli výhľadom, možno kvôli dobrej hudbe, no najmä vďaka tomu zvláštnemu stavu mysle, keď človek nechá všetko za sebou a len ide.

Zastávka v Bilbau – mesto, ktoré prekvapilo

Hoci najrýchlejšia cesta vedie mimo Bilbaa, rozhodol som sa ho neobísť. Toto mesto pri Atlantiku si nemôžem nechať ujsť. A tak som si tam vopred naplánoval zastávku.

Pred príchodom do mesta klesá diaľnica prudšie nadol.

Zastavujem a robím rýchlu fotku zaujímavého domu s erbom – vyžaroval z neho duch starého Baskicka. Mesto sa rozprestiera v akomsi prirodzenom amfiteátri – kopce, rieka, moderné aj staršie stavby.

Bilbao je najväčšie mesto baskického regiónu na severe Španielska, známe hlavne vďaka Guggenheimovmu múzeu, modernizácii mestského priestoru a silnému športovému duchu. Napriek svojej rozlohe pôsobí veľmi kompaktne a príjemne.

Bilbao Arena – klenot modernej architektúry

Prvá zastávka je Bilbao Arena v štvrti Miribilla – úchvatná moderná stavba. Svojím účelom mi pripomenula zašlú slávu žilinskej “korytnačky”.

Bilbao Arena je krytá multifunkčná aréna, ktorá pojme viac ako 10 000 ľudí. Slúži najmä na basketbal, ale aj koncerty, výstavy či kultúrne podujatia. Súčasťou komplexu sú aj bazény a športové priestory pre verejnosť.

Oproti hale ma zaujal bytový dom napojený na kabínkovú lanovku – krátku, no praktickú. Niečo také som ešte nevidel. Moderný spôsob riešenia dopravy pre bývanie v kopcovitom teréne.

San Mamés – srdce futbalovej vášne

Moja druhá zastávka je štadión Atletica Bilbao – San Mamés. Mohutná stavba priamo v centre mesta. Myslel som si, že zaparkujem v jej blízkosti bez problémov. Omyl. Navigácia mi skôr plietla hlavu a krúžil som ako jastrab nad korisťou. Čas rýchlo ubiehal a ja som to už pomaly chcel vzdať.

Nakoniec, úplnou náhodou, som našiel jediné voľné miesto – pre invalidov. Zaváhal som? Ani náhodou. Parkujem, robím pár fotiek, keď vtom si všímam ľudí, ktorí vchádzajú dnu.

Zvedavosť ma ženie za nimi. Zisťujem, že ide o vstup do klubového múzea.

Athletic Club, známy ako Athletic Bilbao, patrí medzi najstaršie a najtradičnejšie kluby v Španielsku. Je známy tým, že hrá výhradne s baskickými hráčmi. Klub má silnú identitu, históriu a oddaných fanúšikov.

Návšteva múzea – viac, než som čakal

Chcem si len odfotiť trávnik, no bez lístka ma nepustia. Pri kúpe vstupenky som dostal otázku z ktorej krajiny pochádzam. Odpovedal som, patrične hrdo, že zo Slovenska. Prekvapivo nezaváhala a nepýtala sa ma kde to je. Bežne sa stretávam aj tu v Španielsku s tým, že ľudia nemajú tušenie, kde to je, respektíve si nás mýlia zo Slovinskom.

Múzeum je však oveľa viac, než som čakal – rozprestiera sa na troch poschodiach a obsahuje stovky artefaktov, historických dresov, trofejí, videí. Dokonca si môžete kopnúť na bránu.

Je to silný zážitok, najmä pre futbalového fanúšika. Po chvíli sa mi podarí dostať aj na samotnú hraciu plochu. Ten priestor pôsobí monumentálne. Atmosféra by sa dala krájať aj v prázdnom štadióne. Kto zavíta do tohto regiónu a má šport v srdci, vrelo odporúčam.

Atlantik, vietor a voľnosť

Opúšťam Bilbao a napájam sa späť na diaľnicu. Mierim na severovýchod. Po ľavej strane sem-tam vidím španielsky Atlantik.

O pár kilometrov ďalej prechádzam francúzsku hranicu. Zrazu môžem prepnúť zo „španielskej“ rýchlosti 120 km/h na „francúzsku“ rýchlosť 130 km/h.

Neskôr schádzam pri mestečku Saint-Jean-de-Luz z diaľnice a objavujem krásne miesto s výhľadom na Atlantický oceán. Vietor vo vlasoch, morský vzduch a úchvatný výhľad.

Záver dňa v Bordeaux

Po príchode do mesta ma čaká ubytovanie a rýchly nákup potravín. Hlad je veľký, no ten skutočný hlad – hlad po zážitkoch – som dnes uhasil úplne. Cítim vďaku, že sa deň vydaril, že som nezaváhal a dal si čas aj na neplánované objavy. Toto nie je len presun z bodu A do bodu B. Toto je cesta, ktorá má vlastnú dušu.