Štvrtý deň mojej cesty zo Španielska do Švédska bol úplne iný než predchádzajúce. Hoci samotná cesta neponúkla veľa zážitkov, práve nalodenie, atmosféra na lodi a malé osobné momenty dodali tomuto dňu svoju hodnotu.
Diaľničná etapa bez zastávok
Zo španielskej dedinky Valsaín som mal za sebou už tri dni jazdy a štvrtý deň ma čakala etapa z Frankfurtu do Kielu. Bola to typická nemecká diaľnica – rýchla, priamočiara, bez väčších možností na spestrenie. V hlave som mal len jeden cieľ: stihnúť trajekt do Göteborgu. Niekedy je cestovanie aj o takýchto úsekoch, kde sa človek sústredí iba na cestu a kilometre ubiehajú akoby v automatickom režime.
Čisté auto na palubu
Pred príchodom do prístavu som sa rozhodol spraviť ešte jednu vec – dať auto dôkladne umyť. Bol to pre mňa malý, ale dôležitý detail. Vedel som, že ho vo Švédsku odovzdám kolegom, a chcel som, aby ho dostali čisté, pripravené a bez zbytočných starostí. Bol to pocit akoby som uzatváral jednu kapitolu cesty.
Čakanie na nalodenie
Na parkovisku pred prístavom panovala zvláštna atmosféra. Autá stáli zoradené v presných radoch, vodiči netrpezlivo sledovali čas a každý myslel len na to, kedy sa konečne otvorí brána. V tých chvíľach som sa pristihol, že mám v sebe zvláštne napätie – po štyroch dňoch jazdy to bol bod, kedy sa všetko malo zmeniť.
V útrobách trajektu
Keď som vošiel autom do obrovskej nákladnej časti lode, mal som pocit, akoby som zaparkoval v malom meste. Rady kamiónov a osobných áut, organizovaný ruch posádky a vedomie, že od tejto chvíle už všetko závisí iba od mora.
Pohľady z paluby
Jednou z prvých vecí, ktorú som spravil, bolo vyjsť na vrchnú palubu. Na 11. poschodí bol otvorený bar a výhľad na prístav. Po hodinách v aute bol ten čerstvý morský vzduch neuveriteľne oslobodzujúci. Zrazu som cítil, že cesta naberá úplne iný rozmer – už to nebola len diaľnica, ale dobrodružstvo, ktoré sa preklápalo na vodu.
Malé radosti na palube
Moja kajuta sa stala malým útočiskom, kde som si mohol oddýchnuť a načerpať sily. Prešiel som sa aj po obchode, kde som kúpil darček pre dcéru. Bol to jednoduchý moment, ale pre mňa veľmi dôležitý – aj počas pracovnej cesty som si našiel priestor myslieť na domov.
Čo mi tento deň priniesol
Táto etapa bola možno monotónna a bez zastávok, ale ukázala mi, že aj „nudné“ dni majú svoj zmysel. Každý kilometer ma približoval k moru, k trajektu a napokon k Švédsku. A práve nalodenie, atmosféra na palube a drobné momenty, ako čerstvý vzduch na otvorenej palube či kúpa darčeka pre dcéru, urobili z tohto dňa peknú spomienku.
