Cesta z Paríža do Nemecka sa premenila na deň venovaný športu. Futbal, architektúra, ranné svetlo Paríža a tichý štadión v Lille, kam som sa dostal len pohľadom cez mreže.

Keď zlá odbočka prinesie nové zážitky

Dnes ma čakal presun z Paríža do Alsdorfu v Nemecku. Pôvodne som chcel včera navštíviť štadión v poslednej dobe najlepšieho francúzskeho, ak nie svetového, klubu – Paris Saint-Germain FC. Stačila však jedna chybná odbočka v podvečernej rušnej parížskej premávke a ocitol som sa v zápche na pekných pár desiatok minút. Tak som to vzdal a išiel sa ubytovať do predmestskej časti Gonesse.

Ráno po prebudení mi to však nedalo. Rozhodol som sa, že keď už som tak blízko, musím aspoň nazrieť na iný futbalový symbol – národný francúzsky štadión Stade de France. Bol len pár kilometrov od hotela, a tak som sa tam vybral ešte pred odchodom z Paríža.

Stade de France – symbol francúzskeho športu

Keď som k nemu prichádzal, bolo jasné, že je obrovský. Len ho obísť znamenalo prejsť niekoľko stoviek metrov. Jeho silueta pôsobila majestátne v rannom svetle. Snažil som sa dostať aj do vnútra, ale „otváracie hodiny“ boli až neskôr, než som si mohol dovoliť čakať.

Stade de France je národný štadión Francúzska, postavený pre Majstrovstvá sveta vo futbale 1998, počas ktorých domáci tím získal svoj prvý titul majstra sveta. Je to najväčší štadión vo Francúzsku s kapacitou približne 81 000 divákov a jediný na svete, ktorý hostil finále majstrovstiev sveta vo futbale, ragby aj atletických majstrovstiev sveta. Okrem športu sa tu konajú aj veľké koncerty – vystúpili tu napríklad U2, Beyoncé či AC/DC. Z architektonického hľadiska zaujme najmä plávajúca strecha, ktorá nie je priamo spojená s tribúnami a vytvára dojem ľahkosti napriek svojej obrovskej konštrukcii.

V areáli štadióna ma pobavilo skladisko sudov. O pitný režim tu určite počas športových aj kultúrnych podujatí nie je núdza.

Vodný svet pre olympijské hviezdy

Len pár metrov od Stade de France sa nachádza Centre Aquatique Olympique, ktoré ma zaujalo najmä svojím moderným dizajnom – stavba pôsobí ako plynulo zvlnená vlna z dreva a skla.

Centre Aquatique Olympique je moderný športový komplex vybudovaný pre Letné olympijské hry v Paríži 2024. Strechu pokrýva viac než 5 000 m² solárnych panelov, ktoré zabezpečujú časť energie, a celá budova využíva k prevádzke zachytávanie dažďovej vody.Po olympiáde slúži komplex verejnosti – ako plavecké centrum, tréningová základňa pre športovcov a priestor na kultúrne podujatia.

Ďalšia zastávka – Lille

Po krátkej parížskej zastávke som sa vydal na sever. Cieľom bol štadión v meste Lille, kde hráva svoje zápasy LOSC Lille, jeden z popredných francúzskych futbalových klubov.

Futbalový klub LOSC Lille (Lille Olympique Sporting Club) patrí medzi tradičné francúzske mužstvá a počas svojej histórie získal niekoľko titulov majstra Francúzska, pričom ten najpamätnejší prišiel v sezóne 2020/2021, keď Lille prekvapivo predbehlo aj slávny PSG. Ich domovský štadión, Stade Pierre-Mauroy, bol otvorený v roku 2012. Má kapacitu približne 50 000 divákov a patrí k technicky najmodernejším štadiónom v Európe – strecha sa dá posúvať a časť hracej plochy možno premeniť na multifunkčnú arénu pre koncerty, tenis či basketbal. Počas Majstrovstiev Európy 2016 hostil niekoľko zápasov, vrátane osemfinále.

Žiaľ, bol kompletne uzavretý, a tak som si cez mreže urobil aspoň pár záberov na vnútro štadióna. Aj keď som sa dovnútra nedostal, táto zastávka mala svoje zmysel – možno práve preto, že nechala v hlave priestor pre fantáziu.

Na ceste do Nemecka

Po chvíli som sa opäť usadil za volant a pokračoval v ceste smerom na Nemecko. Francúzska energia vo mne ešte doznievala a ja som mal pocit, že aj obyčajný presun medzi mestami sa môže zmeniť na deň plný objavov – stačí len trochu zvedavosti a chuť odbočiť z plánovanej cesty.