Ako sa hovorí, kde niečo končí, tam niečo nové začína. Po dňoch strávených v Bilbau sadám opäť za volant a vydávam sa na niekoľkodňovú cestu naprieč Európou – až do Vilniusu, hlavného mesta Litvy. Prvá etapa vedie cez Francúzsko a zastávkou, ktorá ma lákala už dlhšie, je mesto s vôňou histórie a brandy – Cognac.

Prvá etapa cesty – smer sever

Z Bilbaa vyrážam s pocitom, že niečo pekné sa končí, ale zároveň ma čaká nové dobrodružstvo.
Môj pracovný plán cesty je jasný: Bilbao – Saint-Jean-dʼAngély – Gonesse – Alsdorf – Magdeburg – Poznaň – Łomża – Vilnius.

Prvou zastávkou je Saint-Jean-dʼAngély, malé francúzske mestečko severne od Bordeaux. Trasu medzi Bilbaom a Bordeaux poznám už dobre, ale tentoraz som sa rozhodol urobiť malú odbočku – do Cognacu, kolísky známeho destilátu. V minulosti som sa už zastavil v Épernay, kolíske šampanského, a tak mi návšteva Cognacu prišla ako krásne doplnenie tejto „tekutej mozaiky Francúzska“.

Cognac je mesto v juhozápadnom Francúzsku, považované za kolísku rovnomenného destilátu – koňaku. Leží v regióne Nouvelle-Aquitaine pri rieke Charente. Odtiaľto pochádzajú známe značky ako Hennessy, Rémy Martin, Martell či Camus. Koňak sa vyrába z bieleho vína odrody Ugni Blanc, ktoré sa dvojito destiluje v medených kotloch a zreje v dubových sudoch minimálne dva roky. Označenie Cognac môžu niesť len destiláty z tejto presne vymedzenej oblasti – ide o chránené označenie pôvodu (AOC).

Tichý Cognac

Po príchode do mesta som čakal niečo podobné ako v Épernay – rušné centrum s lesklými logami svetových značiek. No opak bol pravdou. Značky sú roztrúsené po meste i okolí, nenápadné, pokojné.
Podarilo sa mi navštíviť aspoň výrobňu Martell, vstúpil som do predajne a spravil pár fotografií. Do samotnej výroby som sa síce nedostal, ale keď si raz v budúcnosti nalejem pohár Martellu, určite si spomeniem na toto miesto.

Prechádzka mestom a návrat na cestu

Prešiel som sa uličkami Cognacu až k rieke. Mesto pôsobilo ticho, trochu ospalo, bez turistického ruchu. Žiadna noblesa, skôr jednoduchosť a história vpísaná do kamenných stien. Možno to bolo aj počasím – koniec októbra, mrholenie, chlad – ale tá atmosféra mala svoje čaro.

Trochu uzimený a zmoknutý som sa vrátil do auta. Čakala ma už len krátka cesta do Saint-Jean-dʼAngély, kde som sa ubytoval a takmer okamžite zaspal – unavený, no spokojný s tým, že som navštívil miesto, ktoré si spájam s chuťou, vôňou a pokojom Francúzska.