Posledný deň v roku 2025. Nepatrím k tým, ktorí detailne analyzujú uplynulý rok a ani k tým, čo si dávajú veľké predsavzatia do toho nového. A predsa som sa dnes nad niečím zamyslel.
Stále častejšie si uvedomujem, že v dnešnom svete mnohým ľuďom chýba niečo úplne základné – obyčajné vychovanie. Nie to naučené, formálne, ale prirodzené a úprimné. Pre mňa sa dá zhrnúť do troch jednoduchých slov: pozdraviť, poďakovať, poprosiť.
Tri slová, tri malé gestá, ktoré by mali byť samozrejmosťou. A predsa sú dnes akési vzácne. Možno je to tým, že svet sa zrýchlil. Možno tým, že digitálna komunikácia postupne nahrádza osobný kontakt. No som presvedčený, že základná slušnosť je nenahraditeľná – a že práve v nej sa skrýva tiché kúzlo ľudskej slušnosti.
Pozdraviť znamená, že si všímame druhého človeka, dávame mu najavo, že tu je, že nie je neviditeľný. Poďakovať znamená uznať jeho čas, snahu či ochotu. A poprosiť znamená prejaviť rešpekt a ohľaduplnosť.
Pomyselnou čerešničkou na torte je ešte štvrté gesto – úsmev. Je zadarmo, a predsa má obrovskú hodnotu. Nie je povinný, no dokáže zmeniť deň. Nám aj tomu, koho stretne.
Ak by sme tieto tri jednoduché slová používali častejšie a pridali k nim ten „nepovinný“ úsmev, možno by bol svet aspoň o kúsok príjemnejším miestom. A možno by to úplne stačilo.
