Rummu v zimnom období ukazuje svoju pravú tvár – bez letného ruchu, bez ľudí, bez hluku. Počasie mi veľmi neprialo. Obloha bola súvislo zatiahnutá, farby utlmené, svetlo ploché. A možno práve preto bolo všetko o to úprimnejšie.

Po zakúpení vstupenky v automate som vstúpil do areálu, ktorý bol úplne prázdny. Žiadne hlasy, žiadne kroky, len ticho a jemný chlad, ktorý sa držal vo vzduchu. Mal som pocit, akoby som sa ocitol v priestore, ktorý na mňa chvíľu pozeral a rozmýšľal, čo si so mnou počne.

Rummu leží v severnom Estónsku neďaleko Tallinnu. Počas sovietskeho obdobia tu fungoval vápenatý lom prepojený s väznicou Murru, kde väzni pracovali na ťažbe kameňa. Po ukončení ťažby v 90. rokoch prestalo technické zabezpečenie fungovať a lom bol rýchlo zaplavený podzemnou vodou. Budovy aj stroje zostali opustené a postupne zmizli pod hladinou. Dnes je Rummu prístupné verejnosti a má úplne inú podobu. V letnej sezóne ho vyhľadávajú turisti, plavci a potápači, konajú sa tu kultúrne podujatia. Miesto opäť ožíva – hoci iným spôsobom než kedysi.

Zatopené budovy a ticho pod hladinou

Urobil som si niekoľko momentiek zatopených budov. Ruiny, ktoré kedysi slúžili ľuďom, dnes pomaly miznú pod vodnou hladinou. Voda bola pokojná, takmer nehybná, a pod jej povrchom sa skrývali obrysy minulosti. Miesta, kde čas neskončil – len sa spomalil.

Okolie pôsobilo rovnako opustene. Staré nákladné autá, odstavené bokom, ako keby ich niekto nechal napospas rokom a zabudnutiu. Nevyzerali dramaticky. Skôr ticho rezignovane.

Vianočný stromček tam, kde by som ho nečakal

Jedným z najneočakávanejších momentov bol pre mňa rozsvietený vianočný stromček na „pláži“. V prostredí, ktoré pôsobilo chladne, opustene a surovo, svietil malý symbol ľudskej prítomnosti. Niečo nežné, až absurdné. Ako keby mi niekto potichu odkázal, že aj na takýchto miestach má zmysel zapáliť svetlo. I keď som bol úplne sám, pocit osamelosti sa úplne vytratil.

Letná tvár Rummu

Bolo mi jasné, že v lete musí Rummu vyzerať úplne inak. Pódium, pravdepodobne postavené pre kultúrne podujatia, naznačovalo, že toto miesto žije – len v inom čase. V hlave sa mi samé od seba objavovali obrazy ľudí, hudby, zábavy. Kontrast medzi zimnou prázdnotou a letnou živelnosťou.

Zabudnuté miesta a nový význam

Najsilnejší pocit, ktorý vo mne Rummu zanechalo, bol ten, že aj zabudnuté miesta môžu dostať druhú šancu. Novo postavené kontajnerové domy na prenájom v blízkosti pláže pôsobili moderne, čisto a účelne. Ako dôkaz, že aj minulosť s ťažkým príbehom sa dá pretvoriť na niečo nové – bez toho, aby sa na ňu zabudlo.

Koľko zabudnutých miest v sebe nosíme aj my sami, a čakajú len na to, aby im niekto opäť zapálil malé svetlo?

Rummu vo mne nezanechalo nadšenie. Zanechalo ticho, rešpekt a zamyslenie.