Cieľ dnešnej cesty bol jasný: Hora krížov, vzdialená asi 200 km od Vilniusu, zažiť toto úchvatné miesto pri prvých lúčoch slnka. Rád by som aj takto poďakoval úžasnej kolegyni, ktorá mi deň pred odjazdom nabila auto na maximum. Vďaka tomu som sa nemusel zdržovať a mohol som vyraziť skoro ráno.

Prvé pohľady na Horu krížov

Dorazil som ešte za tmy, pár minút pred východom slnka. Parkovisko bolo úplne prázdne. Na prvý pohľad sa mi pútnické miesto zdalo pomerne malé. No keď som ním prechádzal, objavoval som ďalšie skryté uličky a chodníky. Jeho veľkosť nakoniec predčila moje očakávanie.

Pohľad na desiatky tisíc krížov najrôznejších tvarov a veľkostí, vyrobených z rozličných materiálov, ako aj ružencov, farebných koráliek, roztrúsených po kopci ma úplne uchvátil. Každoročne sem návštevníci nosia ďalšie a ďalšie, a tak sa vrch neustále rozrastá.

Najväčšie kríže sa týčia do výšky niekoľkých metrov a tvoria skutočné drevorezbárske skvosty. Tie najmenšie sú vysoké len pár centimetrov a väčšinou sú zavesené na väčších. Pri vetre narážajú do seba a vytvára to zvláštne cinkanie.

Východ slnka som stihol len na pár minút, potom sa obloha zatiahla a ranné zore zmizli, no aj tá krátka chvíľa stála za to.

Hora krížov (Kryžių Kalnas) sa nachádza približne 12 km severne od mesta Šiauliai v Litve. Ide o významné pútnické miesto, kde sa sústreďuje státisíce krížov, ružencov, príveskov a ďalších votívnych predmetov. Tradícia zakladania krížov siaha do 19. storočia. Miesto sa stalo symbolom odvahy, nádeje a vytrvalosti, najmä počas politicky náročných období pre Litvu, kedy tu ľudia tajne vyjadrovali svoju vieru a národnú identitu.

Kúsok Slovenska

Prechádzajúc sa medzi krížmi, natrafil som aj na pár krížov so slovenským znakom. Bol to malý, ale veľmi osobný pocit spojenia s domovom – ako keby malé kúsky Slovenska našli svoje miesto medzi tisíckami predmetov z celého sveta. Tie kríže som si nemohol neodfotiť, stali sa pre mňa takým malým mostom medzi krajinami a príbehmi ľudí.

Každý kríž má svoj príbeh

Každý kúsok dreva či kovu má svoj vlastný príbeh, svoj zámer a svoju energiu. Zamýšľal som sa nad tým, čo všetko si ľudia myslia, keď tu zanechávajú svoj „kríž“. Možno je to viera, túžba, spomienky na blízkych, možno poďakovania i prosby, možno vyznania. Každý kríž či prívesok je kúsok ľudského príbehu, akoby každý návštevník zanechal kúsok seba v tejto tichej modlitbe.

Meandre života

Hneď vedľa „Hory krížov“ preteká malý potok. Jeho meandrujúci tok mi pripomenul kľukatosť života, cesty, ktoré nie sú priamočiaro vyznačené. Napriek tomu však verím, že vďačnosť, úcta a pokora dokážu prekonať aj tie najzložitejšie zákruty a nástrahy, ktoré nám život pripravuje.

Nad potokom je malý mostík a na jeho zábradlí visiace zámky. Nie je ich mnoho. Prečo ich tam ľudia zavesili? Sú len „zámkami lásky“? Alebo symbolom niečoho, čo pretrvá naveky? V každom prípade, tieto drobné detaily pridávajú miestu ďalší rozmer – taký, ktorý spája ľudí, ich túžby, tajomstvá a nádeje.

Zastavenie, ktoré ostáva v pamäti

A tak som stál tam, medzi krížmi, nad potokom a nad mostíkom, a uvedomoval si, že toto miesto nie je len o náboženstve alebo tradícii. Je to miesto ľudskej viery, pamäte a úcty, miesto, ktoré každému dáva priestor zamyslieť sa nad životom.