Miesto, kde sa ľad mení na umenie a mráz na zážitok. V blízkosti severošvédskej Kiruny som navštívil hotel, ktorý každú zimu vzniká nanovo – z ľadu rieky Torne. Icehotel v Jukkasjärvi nie je len architektonickým unikátom, ale aj dôkazom, že aj chlad môže mať hrejivú atmosféru.

Modrá krv

Nedávno mi telefonovala moja najstaršia dcéra – ako s obľubou hovorí, „prvorodená modrá krv“. S humorom mi oznámila, že v článku o jazere Puoltikasvaara som spomenul svojho syna v deň jeho narodenín, no na ňu som si v decembri akosi nespomenul 😊

So smiechom dodala, že si všimla aj to, ako píšem spomienky v rôznom poradí. Niektoré udalosti jednoducho zverejním skôr, iné neskôr. Nemá vraj tým pádom o mne prehľad 😊 A má pravdu. Je to tým, že niečo je vo mne také silné, že to musím dať „von“ hneď. Iné vo mne dozrieva pomaly.

Aj tento článok dopisujem o niekoľko dní neskôr. Pracovné povinnosti mi nie vždy dovolia písať tak, ako by som chcel.

Práve keď sme telefonovali, cestovala s manželom a mojou milovanou vnučkou na Oravu. To moje malé úžasné vnúča rastie ako z vody. Počas videohovoru mi mávala a posielala pusinky. Začína rozprávať. Čo viac si môže človek priať?

Som šťastný a hrdý za dcéru aj jej manžela. Vidno, že sa jej venujú s láskou. A to je najviac.

Deň plný zážitkov

Tento deň bol taký intenzívny, že som si spomienky musel rozdeliť na tri samostatné články. Toto je prvý z nich – a patrí miestu, ktoré vo mne zanechalo silný dojem: Icehotel v Jukkasjärvi.

Vďačnosť a dobrý nápad

Cez týždeň som písal šéfovi, či by som si cez víkend mohol zobrať auto a pozrieť si miesta v okolí, na ktoré počas pracovných dní nezostáva čas. V tomto smere je naozaj úžasný človek – vždy mi vychádza v ústrety. Veľmi si to vážim.

Samozrejme, že sa ku mne pridal aj kolega. A práve on prišiel s návrhom navštíviť Icehotel v Jukkasjärvi. Výborný nápad.

Icehotel Jukkasjärvi – hotel, ktorý sa rodí z ľadu

Po príchode sme zaparkovali auto. Bolo sviežo. Približne –20 °C. Vzduch bol ostrý, mrazivý, prenikal až do pľúc. No neodradilo nás to. Práve naopak. Vyrazili sme smerom k hotelu.

Icehotel Jukkasjärvi sa nachádza pár kilometrov od mesta Kiruna, v malej dedinke Jukkasjärvi, priamo pri rieke Torne. Prvýkrát bol postavený v roku 1989 a stal sa prvým hotelom svojho druhu na svete. Každú zimu vzniká nanovo – z ľadu vyťaženého z rieky. Na jeho tvorbe sa podieľajú umelci z rôznych krajín sveta, ktorí zo snehu a ľadu vytvárajú unikátne izby a umelecké inštalácie. Hotel má približne 60 izieb rôzneho typu – od klasických „ľadových izieb“ až po umelecké suity, kde je všetko vrátane postelí, kresiel či barov vyrobené z ľadu. Počas dňa je veľká časť hotela prístupná návštevníkom ako výstava. V noci je možné v niektorých izbách prespať – zabalený v termálnych spacích vakoch, na ľadovej posteli pokrytej sobími kožami. Od roku 2016 existuje aj časť „Icehotel 365“, ktorá je vďaka solárnej energii otvorená celoročne.

Prvý pohľad

Samotný hotel sa nachádza hneď vedľa zamrznutej rieky. Už zvonku pôsobí impozantne. Pokrytý snehovou prikrývkou, na ktorú dopadali lúče nízkeho zimného slnka, vyzeral ako stavba z iného sveta.

Na zamrznutej rieke bolo pomerne veľa ľudí, ktorí sa venovali psím záprahom. Atmosféra severu bola všadeprítomná – relatívne ticho, bieloba, pohyb psov, para z dychu.

Ľad ako umenie

Každý rok má hotel inú podobu. Iné tvary, iné motívy, iné príbehy.

V zimnom období tu tvorcovia z celého sveta zo snehu a ľadu vytvárajú jednotlivé izby. Každá je úplne iná. Možno odráža myšlienky autora. Možno krajinu, z ktorej pochádza. Možno jeho sny, túžby či fantáziu. Premýšľal som nad tým, koľko hodín práce, sústredenia a možno aj pochybností je ukrytých v každom detaile. Každá izba bola osobným odtlačkom autora.

A ja som bol len tichým návštevníkom, ktorý na chvíľu vstúpil do ich sveta.

Nebol to však len vizuálny zážitok. Bol to pocit. Každá izba mala vlastnú atmosféru. Niektoré pôsobili majestátne, iné boli komornejšie. Svetlo sa lámalo v stenách a vytváralo odtiene modrej, bielej a striebornej. Dotkol som sa jednej zo stien. Bola pevná, chladná, a predsa krehká. Uvedomil som si, že to všetko tu existuje len na krátky čas. Že o pár mesiacov sa tieto umelecké diela vrátia späť do rieky, z ktorej vznikli.

V jednom momente som si predstavil, aké by to bolo tu prespať. Ležať na ľadovej posteli, zabalený v spacáku, v absolútnom tichu severu. Bez ruchu mesta. Bez obrazoviek. Len dych, chlad a vedomie, že ste ďaleko od všetkého známeho.

Čo vytvorí človek a čo príroda

Keď sme hotel opúšťali, ešte raz som sa obzrel. Icehotel Jukkasjärvi je dôkazom toho, čo dokáže človek vytvoriť z obyčajného ľadu a snehu. Z materiálu, ktorý by inde znamenal len chlad a nepohodlie, tu vzniká umenie. Dočasné. Krehké. A predsa silné.

No v ten deň nás ešte čakal ďalší zážitok.

Ak Icehotel predstavoval umenie človeka – premyslené, navrhnuté, vytvorené rukami a predstavivosťou – to, čo sme mali vidieť neskôr, bolo dielom, ktoré netvorili ruky. Ale čas. Voda. Mráz. A samotná príroda.

Cestou sme sa vybrali k vodopádu Silverfallet Bjorkliden. Tam som si ešte intenzívnejšie uvedomil kontrast medzi tým, čo vytvorí človek – a tým, čo vytvára svet bez nášho pričinenia.

Ale o tom už v ďalšom článku.