Vodopád Keila juga nepôsobí monumentálne, podľa mňa to nie je ani prírodná atrakcia. Je to miesto, kde voda padá s rovnakou silou už roky, bez ohľadu na to, kto sa pri nej práve zastaví.
Vodopád Keila Waterfall (estónsky Keila juga) sa nachádza v obci Keila-Joa, približne 25 km západne od Tallinnu. S výškou okolo 6 metrov patrí medzi najširšie prírodné vodopády v Estónsku. Súčasťou areálu je upravený park, pešie chodníky a mosty cez rieku Keila. Neďaleko vodopádu stojí historická budova bývalého mlyna, ktorá pripomína, že rieka mala kedysi aj hospodársky význam.
Keila – voda, park a ticho medzi mostmi
Park pred vodopádom je miestom na spomalenie. Chodníky, stromy, ticho prerušované len šumom rieky. Mosty spájajúce oba brehy nepôsobia len prakticky, ale symbolicky – ako krátke prechody medzi pohľadmi, medzi myšlienkami.
Na kovových konštrukciách v tvare srdca visia zámky lásky. Niektoré nové, iné poznačené časom. Každý z nich nesie ľudský príbeh, ktorý tu zostal, zatiaľ čo voda pokračuje ďalej.
Neďaleká budova starého mlyna len dotvára atmosféru. Ako tichý svedok doby, že človek tu kedysi s vodou spolupracoval, dnes ju už len pozoruje.
Keila je jedným z tých miest, kde sa človek nezdrží dlho, no odchádza pomalšie, než prišiel. Šum vody, mosty ponad rieku a stopy ľudí vytvorili priestor, v ktorom nebolo treba nič riešiť. Stačilo mi tam pobudnúť pár chvíľ – a nechať si túto symbiózu a rovnováhu odniesť so sebou.
