Moja práca je o pohybe – zmeny lokalít sú u mňa bežné. Nie je to nič výnimočné, no tentoraz to prišlo nečakane rýchlo. Pred pár dňami mi oznámili, že opúšťam Barcelonu a smerujem do Madridu.

Priznávam, trochu mi to je ľúto. V samotnom centre Barcelony som bol za ten čas len raz. A nie preto, že by sa mi nechcelo. Problém bol v povolení – bez neho sa autom s inou ako špeciálnou emisnou značkou do centra jednoducho nesmie. A paradoxne, aj keď moje auto je čisto elektrické, povolenie som najskôr nemal. Byrokracia v EÚ niekedy vyráža dych. No dobre – povolenie nakoniec dostanem… a vtedy sa dozviem, že odchádzam. Nuž, aj to je súčasť hry. Kolega zostáva, ja balím a lúčim sa: Adiós, Barcelona.

Letisková nervozita

Kolega ma vezie na letisko. Prichádzam s rezervou, viac ako dve hodiny pred odletom. V duchu si hovorím: „kopec času.“ No len čo vstúpim do odletovej haly, je jasné, že ma žiadna nuda nečaká. Ľudí ako maku – oproti tomu pôsobí spiace letisko v Bratislave ako oáza pokoja.

Vyhľadám check-in a zaradím sa do dlhého radu. Čas beží a ja začínam byť nervózny. Dlhé čakanie, presúvanie, kontrola… nakoniec som na rade asi 35 minút pred odletom. Rýchlo sa vybavím a bežím k miestu odletu. Myslel som, že mám ešte pohodu – ale barcelonské letisko je obrovské. Kým som sa dostal k príslušnému „gateu“, bol som celkom slušne mokrý. Posledná výzva na nástup, rýchly nádych a… stíham.

Business? Prekvapenie

Lístok mám do business triedy. Normálne lietam triedou economy, takže ma to prekvapí –pravdepodobne boli všetky lacnejšie miesta vypredané a firma to zariadila takto. Nevadí, práve naopak. Aspoň mám pohodlie, miesto na nohy a nemusím sa nikomu lepiť na rameno so spoteným tričkom 😊

Zaujímavosťou je, že aj keď Madrid leží západne od Barcelony, letíme najskôr východným smerom – ponad Stredozemné more. Nečakal som to, ale potešilo ma to. Barcelonu som si tak pozrel ešte raz – tentoraz z vtáčej perspektívy.

Nad morom sa lietadlo otáča a my naberáme kurz späť na západ – smer vnútrozemie Španielska.

Pristátie v Madride a (ne)hľadanie batožiny

Pristávame hladko. Vystupujem a pokojne sa presúvam do priestorov letiska. Až príliš pokojne. Zrazu si uvedomím, že neviem, kde sa vydáva batožina. Normálne sa mi to nestáva. Vždy si to všímam – no teraz nie.

Letisko v Madride je však iné. Výdajne batožiny sú rozdelené podľa prepravných spoločností a nie sú práve blízko seba. Samozrejme, ja som na opačnom konci. Ďalšie dva kilometre v nohách.

Nakoniec kufor predsa len nájdem a vychádzam z letiska. Má po mňa prísť kolegyňa. Po pár správach sa konečne nájdeme – také malé Kocúrkovo po španielsky.

Madrid? Nie celkom…

Myslel som si, že ubytovanie budem mať niekde v Madride. Omyl. Vraj Valsaín, malá dedinka vzdialená asi 70 minút jazdy od Madridu. Čaká ma ešte pracovný rozhovor s kolegyňou cestou, ale potom už konečne vchádzam do izby. Unavený, ale vďačný, že to celé nakoniec dopadlo dobre.