Nedeľa, voľno a chuť objavovať – vyrazil som z Valsaínu do La Granja a objavil tiché chodníky, historické vodné stavby a majestátne fontány paláca. Deň plný malých objavov a veľkých pohľadov.

Ranné rozhodnutie

Nedeľa ráno, mám pracovné voľno. Rozhodol som sa pre celodennú prechádzku po okolí dedinky Valsaín, kde som ubytovaný posledných niekoľko dní. Konkrétne je to Apartamentos Turísticos Casa De Navalhorno – milý penzión, kde mám k dispozícii všetko, čo potrebujem. Pred penziónom je aj dopravná tabuľa, ktorá pomáha lepšie si predstaviť polohu.

Malý bufet pod stromami

Chvíľu pozerám nejaké stránky na webe, čo sa nachádza v okolí. Nakoniec sa rozhodnem pre pešiu cestu do Real Sitio de San Ildefonso. Vyrážam z penziónu a o chvíľu prechádzam okolo miesta, kde som podvečer občas chodil na kávu. Žiadna luxusná kaviareň – skôr obyčajný drevený bufet. Ale na moje prekvapenie sem chodilo dosť miestnych. Jednoduché sedenie pod stromami, drevené záchody, smiech, vášnivé hry v karty a pohár vína. Ráno je „bufet“ prázdny, ale pridávam pár fotografií pre predstavu.

Pokojná rieka a Salto del Olvido

Pokračujem ďalej cez malý kamenný most s krásnym výhľadom, v diaľke sa pasú kone. Všade ticho a pokoj. Objavujem aj starý pomník s vozom a tabule pripomínajúce kráľovský poľovnícky zámoček, ktorý kedysi vyhorel.

Pokračujem okolo rieky ďalej. Nejdem, aspoň myslím, po žiadnom turistickom chodníku. Rozhodujem sa len pocitovo a približne držím smer. Ranné slnko sa odráža od hladiny a postupne si všímam ako sa koryto prudšie rozširuje. Na kamenistej pláži vidím stoličku a v duchu sa smejem, že keď sa tu miestni kúpu, tak majú aj plavčíka.

O pár desiatok metrov už chápem, prečo sa koryto náhle rozšírilo. Je tu urobený malý múr, ktorý vytvára túto vodnú nádrž. Šum vody, ticho a pokoj v okolí a nenápadná technická stavba vytvárajú zvláštny kontrast, ktorý pripomína, ako blízko pri sebe môžu stáť príroda, história a ľudská vynaliezavosť. Niekdy žasnem ako sa dajú riešiť niektoré veci jednoducho a účelne.

Jedná sa o historická vodnú elektráreň Salto del Olvido postavenú v roku 1927 na zásobovanie okolia elektrinou. Kedysi tu fungovalo kúpalisko, dnes je to pokojné miesto na prechádzku či zastávku počas turistiky popri rieke Eresma. Modernizovaná elektráreň stále funguje a zároveň dodáva miestu osobitnú historicko-technickú atmosféru.

Cesta lesom do La Granja

Úzkym chodníkom prechádzam po múre tohto historického skvostu a objavujem nejaké zastaralé pravdepodobne turistické značenie chodníkov. Aspoň viem, aká dlhá cesta ma čaká do La Granje, kde sa nachádza cieľ mojej cesty. Kráčam nejakým zarasteným chodníkom, no vôbec mi to nevadí. Miestami prechádzam borovicovým lesom, miestami mám nádherný výhľad.

Postrehy o ľuďoch

Keď sa blížim k obci Real Sitio de San Ildefonso, stretávam staršieho pána. Úctivo sa navzájom pozdravíme. Mladí ľudia to už nerobia. Netvrdím, že všetci, ale viac-menej všetci. Úcta, pokora a slušnosť sa už, bohužiaľ, pomaly vytrácajú.

Prvé dojmy z paláca La Granja

Pred vstupom do areálu je malá kaviareň. Dávam si kávu a sledujem majestátny pohľad na Palacio Real de La Granja de San Ildefonso. Cesta k nemu vedie parkom s mohutnými stromami a historickými lampami.

Kupujem si vstupenku a pri makete areálu si plánujem ďalšie kroky.

Palác – malé Versailles

Palác La Granja ma privítal barokovou nádherou a atmosférou, ktorá okamžite pripomenie Versailles. Každá sála pôsobí majestátne a pri prechádzke chodbami som mal pocit, že história tu stále dýcha.

Organový hodinkový stroj

Medzi exponátmi ma zaujala aj táto mechanická rarita – tzv. organový hodinkový stroj z roku 1780. Veľkosťou a tvarom mi skôr pripomína nejaké dobové kachle. Spája hodiny s hudobným automatom a dokáže hrať skladby na organových píšťalách. Vidieť ho na vlastné oči je fascinujúce – cítiť pri tom spojenie histórie, techniky a hudby, ktoré dodáva palácu ešte osobitejšiu atmosféru.

Kostol a kráľovský panteón

Nemohol som obísť barokový kostol Real Colegiata de la Santísima Trinidad. V jeho priestoroch sa nachádza kráľovský panteón, kde odpočívajú Filip V. a jeho manželka Alžbeta Farnáza. Fresky a sochy tu vytvárajú zvláštnu atmosféru pokoja a histórie.

Záhrady a fontány

Záhrady La Granja sú rozsiahle a plné zákutí, ktoré by vydali na celý deň. Známa Cascada Nueva bola počas mojej návštevy v prestavbe, no aj bez vody pôsobí majestátne a človek si vie ľahko predstaviť, aký úžasný pohľad ponúka, keď kaskádami prúdi voda.

Zaujímavý je aj nenápadný kanál – súčasť geniálneho hydraulického systému z 18. storočia. Voda z horských nádrží prúdi iba vďaka gravitácii a napája všetky fontány.

Sochy levov pri východe

Pri východe z paláca stoja oproti sebe dve identické sochy leva so štítmi – tichí strážcovia záhrad. Ich presný význam sa mi nepodarilo zistiť, no dodávajú vstupu symbolický nádych.

Suveníry na záver

V uliciach ma ešte zaujali miestne suveníry, najmä originálne betlehemy – inšpiratívny detail na rozlúčku s týmto výnimočným miestom.

Osobný záver

Tento deň mi pripomenul, aké vzácne je spomaliť a užiť si obyčajnú cestu pešo – od ticha pri rieke až po veľkoleposť paláca. La Granja na mňa zapôsobila nielen architektúrou, ale aj pokojom záhrad. Domov som sa vracal unavený, ale s pocitom, že som prežil naozaj bohatý deň.