Každá nová cesta sa začína balením vecí, ale tá skutočná sa začína v hlave. Myšlienky na domov, na maminu, na neznámy sever – a tiché želanie, aby obloha raz zažiarila farbami.

Začína sa ďalšia kapitola

Po krásnych Vianociach strávených v kruhu rodiny sa opäť hlási realita. Ale tentoraz je to realita, na ktorú sa vlastne teším. Práca… alebo skôr dobrodružstvo. Tentokrát ma čaká sever.

Švédsko a Nórsko.

Úprimne, tieto krajiny ma lákali už dlho. Nechcem ich len „vidieť“, odškrtnúť si ich zo zoznamu. Túžim ich zažiť. Precítiť atmosféru, stráviť tam viac než pár dní, sledovať bežný život, prírodu i počasie. A niekde v kútiku duše si nesiem ešte jedno tiché želanie – zažiť polárnu žiaru na vlastné oči. Ani neviem presne prečo, ale to farebné divadlo na oblohe ma fascinuje odmalička. Možno sa mi ten sen splní. Nechám sa prekvapiť. Každopádne som vďačný, že som túto príležitosť dostal.

Myšlienky, ktoré cestujú so mnou

V hlave mi víri množstvo myšlienok. Najviac však myslím na maminu. Dúfam, že nebude príliš smutná. Predsa len, v jej veku človek prežíva odlúčenie citlivejšie. Aj keď vie, že ide „len“ o cestu za prácou, srdce funguje po svojom.

A potom sú tu tie praktické starosti. Sám sa na sebe smejem – či mám vlastne so sebou dosť teplé oblečenie. Sever je sever. V predstavách mi naskakujú teploty okolo –20 °C, vietor a mráz, ktorý zalieza pod kožu. Nakoniec sa však upokojujem jednoduchou myšlienkou: keď bude najhoršie, niečo si kúpim priamo tam. Svet sa predsa nezrúti kvôli jednej vetrovke navyše.

Cesta na sever

Čaká ma presun zo Žiliny do materskej firmy v Göteborgu. Najprv minibusom do Viedne, potom let s medzizastávkou v Düsseldorfe. Taký ten typ cesty, keď človek ešte ani poriadne nedorazil a už má pocit, že je na cestách celý deň.

Našťastie, všetko išlo viac-menej podľa plánu. Žiadne veľké meškania, žiadny stres. A tak som sa v poobedňajších hodinách ocitol už na hoteli, unavený, ale spokojný, že prvá časť presunu je za mnou.

Po príchode som si ešte vyšiel na krátku prechádzku po okolí hotela. Chladný vzduch, tiché ulice a známa severská atmosféra mi opäť pripomenuli, že som ďaleko od domova.

Nová kapitola, nový človek

Mám nového kolegu – veľmi milý a zaujímavý chlapík z východu. Už po prvých rozhovoroch mám pocit, že nasledujúce dni a týždne s ním budú nielen pracovné, ale aj ľudsky príjemné. A možno aj poriadne veselé.

Vyzerá to tak, že táto severná kapitola nebude len o práci, ale aj o zážitkoch, ľuďoch a momentoch, na ktoré sa nezabúda.