Malá švédska dedinka Dörarp – miesto, kde sme boli ubytovaní s kolegom síce len krátky čas, no napriek tomu mám naň milé spomienky. Nenápadná obec, ukrytá medzi dvoma jazerami, pôsobila akoby bola odstrihnutá od zhonu dnešného sveta. Z jednej strany ju obmývalo veľké jazero Vidöstern a z druhej pokojnejšie, menšie jazero Färsjön.
Dom pri jazere
Dom, v ktorom sme bývali, nebol úplne typickou švédskou drevenicou, aké sú vo Švédsku na každom kroku. Bol iný a pre mňa osobne to bola príjemná zmena.
Vždy som sníval o tom, že raz budem bývať pri jazere. O dome, pri ktorom človek nájde pokoj vždy, keď vyjde von pred dvere. A hoci sa mi tento sen zatiaľ nesplnil, v Dörarpe som ho mohol aspoň na krátky čas prežiť.
Stačilo prejsť len pár krokov a človek sa ocitol pri brehu jazera Färsjön. Pri vode stála lavička, na ktorú som si občas chodil sadnúť, keď som potreboval na chvíľu vypnúť hlavu a nechať myšlienky voľne plynúť spolu s pokojnou hladinou jazera.
Na vode sa pokojne kĺzali labute a husi, zatiaľ čo vzduchom sa niesol neustály vtáčí spev. Až neskôr som si uvedomil, prečo ho bolo všade toľko. Na mnohých stromoch viseli vtáčie búdky, ktoré vytvárali dokonalé útočisko pre drobných spevavcov. Spolu s rozkvitnutými jarnými kvetmi okolo jazera to celé pôsobilo ako scéna z rozprávkového filmu.
Člny, ktoré rozprávali príbehy
Počas prechádzok okolo jazera som míňal množstvo člnov. Niektoré už boli pripravené na novú sezónu, iné mali svoje najlepšie roky dávno za sebou. Staré drevené trupy, ošarpané farby a malé vraky pri brehu však vôbec nepôsobili smutne. Práve naopak. Akoby každý z nich ukrýval vlastný príbeh spätý s jazerom.
Les, ktorý voňal severom
Kúsok od domu sa začínal les. Občas ma moje kroky zaviedli aj tam. Neboli to dlhé túry, skôr krátke prechádzky bez cieľa. Len ticho, vôňa stromov a mäkký mach pod nohami.
Káva v Toftaholm Herrgård
Neďaleko Dörarpu sa nachádza aj historické sídlo Toftaholm Herrgård. Jedného dňa som sa tam zastavil na šálku kávy. Už pri príchode na človeka dýchla pokojná atmosféra starého panstva obklopeného prírodou.
Sedel som chvíľu v tichu a len vnímal okolie. Aj tu bola voda na dosah ruky. V tejto časti Švédska mám občas pocit, že jazerá sú úplne všade. Za hotelom sa rozprestierala ďalšia vodná plocha a zaujalo ma aj netradičné ubytovanie priamo na vode. Malý viacuholníkový hausbót pôsobil nenápadne, no lákal o to viac.
Počas pitia kávy som sa dočítal, že Toftaholm Herrgård nie je len obyčajný historický hotel. Toto bývalé panské sídlo zo 14. storočia je známe aj rôznymi legendami a vraj patrí medzi najtajomnejšie hotely vo Švédsku. Dokonca sa spája s príbehom nešťastnej lásky mladého muža menom Mats, ktorého duch má údajne dodnes blúdiť chodbami hotela. Keď som tam sedel, vnímal vôňu kávy a popritom pozeral na pokojnú hladinu jazera, len ťažko sa mi chcelo veriť, že toto tiché miesto ukrýva aj takéto príbehy.
Čakanie na leto pri jazere Vidöstern
Raz som sa vybral aj k väčšiemu jazeru Vidöstern, ktoré bolo vzdialené približne kilometer od nášho ubytovania. Pri brehu stála kaviareň s terasou a krásnym výhľadom na vodu. Bola však zatvorená. Pravdepodobne fungovala len počas letných dní.
Cítil som to ticho pred sezónou. Akoby všetko okolo trpezlivo čakalo na prvých návštevníkov.
O pár desiatok metrov ďalej sa nachádzal malý prístav. Bol prázdny, pokojný a bez života, no aj tak som mal pocit, že je pripravený. Pripravený na leto, lode a ďalšie príbehy, ktoré sem čoskoro prinesú najbližšie dni.
Miesta medzi jazerami
Pár dní medzi jazerami v Dörarp ma naplnilo pokojom. Žiadne veľké zážitky, no úžasné miesto na oddych počas pracovných dní. Pokojná hladina jazier, ticho lesa, spev vtákov. Obyčajné, a predsa neobyčajné veci. Ďakujem ti, Dörarp.
