Včera som sa dozvedel správu, ktorú som vôbec nečakal – moje pôsobenie v Nórsku sa nečakane končí. Čakal ma presun do Švédska, kde som mal vyzdvihnúť nové auto, na letisku zobrať nového kolegu a následne sa pracovne presunúť do Dánska.
Priznám sa, že som z toho nebol úplne nadšený. V hlave som mal ešte niekoľko miest, ktoré som chcel v Nórsku vidieť. Najmä fjordy na západnom pobreží a tiež sever krajiny, ktorý ma lákal svojou divokou prírodou. Niekedy však rozhodujú pracovné povinnosti a plány sa musia prispôsobiť.
Pri prezeraní fotografií som si uvedomil, že mi zostalo niekoľko záberov, ktoré sa nezmestili do žiadneho z predchádzajúcich článkov. Sú to obyčajné momenty zachytené počas ciest – dúha nad zamračeným Oslom, ranná hmla nad jazerom, pokojný západ slnka, žaba ukrytá v tráve či socha hudobníkov niekde v uliciach Osla. Fotografie bez veľkého príbehu, ale práve preto majú svoje čaro. Pripomínajú mi drobné okamihy, ktoré by inak časom zapadli prachom.
Osobitne ma pobavili fotografie tabúľ s názvom „Marikova“. Keď som ich prvýkrát zbadal, musel som sa v duchu úprimne zasmiať. Hneď mi totiž pripomenuli známu slovenskú obec Dolná a Horná Maríková. Bol to jeden z tých nečakaných momentov, keď človek aj ďaleko od domova zrazu natrafí na niečo, čo mu pripomenie rodné Slovensko.
A tak si tieto fotografie odkladám ako malé, nezaradené spomienky na krajinu, ktorú som ešte nestihol spoznať tak dôkladne, ako by som si prial.
