Posledné dva týždne som trávil v malej švédskej dedinke Nissafors. Boli to dni, ktoré plynuli pokojne a nenápadne – prácou, prípadne krátkymi prechádzkami a chvíľami strávenými v blízkom okolí.

Náš dočasný domov

Počas pobytu sme bývali spolu s kolegom v dome na okraji dediny. Na prvý pohľad sa možno nelíšil od ostatných domov v okolí, no predsa mal jednu zvláštnosť – bol murovaný.

Vo Švédsku som si už zvykol na typické drevené domy, ktoré majú svoje čaro, no po dlhšom čase bola zmena na murovaný dom príjemným spestrením. Pôsobil akosi pevnejšie a možno aj trochu „južnejšie“, než na aké stavby som tu zvyknutý.

Bývanie tu bolo príjemné. Ľudia v okolí boli ústretoví. A opäť sa mi potvrdilo, že čím menšia lokalita, tým priateľskejší ľudia.

Jazero Vikaresjön – miesto na vyčistenie hlavy

Len kúsok od ubytovania sa nachádza jazero Vikaresjön. Postupne sa stalo miestom, kam som sa po práci často vybral len tak na krátku prechádzku.

Neboli to žiadne dlhé túry. Skôr pomalé kroky popri vode, keď sa deň pomaly menil na večer a krajina sa ponárala do pokojnejších farieb.

Počas týchto dvoch týždňov som jazero videl v rôznych podobách. Niekedy bola jeho hladina ešte miestami pokrytá zvyškami ľadu, ktoré pripomínali, že zima sa ešte celkom nevzdala. Inokedy už voda pôsobila pokojne a otvorene, akoby sa jar pomaly ujímala vlády.

Obzvlášť krásne boli podvečery. Západy slnka dokázali hladinu jazera premeniť na zrkadlo plné oranžových odtieňov. Jazero sa pre mňa postupne stalo miestom oddychu a ticha.

Jedným z momentov, ktoré ma vždy dokázali vytrhnúť z ticha, boli divé husy. Zrazu sa ozvalo ich hlasné gáganie, nad hladinou sa objavil malý kŕdeľ a o pár sekúnd už elegantne pristávali na vode.

Niekedy som premýšľal, či sú to stále tie isté husy, ktoré sa sem vracajú každý deň. Alebo je jazero len akousi krátkou zastávkou na ich dlhej ceste niekam ďalej na sever.

Golfový areál, ktorý sa ešte len prebúdza

Neďaleko od Nissafors sa nachádza aj golfový areál Isaberg. V čase môjho pobytu však pôsobil skôr pokojne a trochu ospalo. Sezóna sa ešte len pripravovala a veľká časť areálu zívala prázdnotou.

Tráva sa ešte len spamätávala zo zimy a celé miesto pôsobilo, akoby čakalo na prvé skutočne teplé dni.

Občas som však na cvičnom odpalisku videl niekoľko nadšencov, ktorí už trénovali svoje údery. Ich sústredené pohyby v takmer prázdnom areáli pôsobili trochu symbolicky – ako malé znamenie, že golfová sezóna je už na ceste.

Voda, ktorá kedysi poháňala priemysel

V blízkosti golfového areálu som objavil aj pekný spád vody. Na prvýkrát som ho takmer prehliadol. Keď som však prechádzal autom po moste, tak ma zarazil výškový rozdiel hladín. Totižto spád sa nachádza takmer priamo pod mostom.

Neskôr som sa dočítal, že voda tu kedysi zohrávala dôležitú úlohu. Spolu s vodnými kolesami slúžila ako zdroj energie pre historický priemyselný komplex v okolí. Dnes pokojne preteká cez kamene, no kedysi poháňala stroje a bola súčasťou každodennej práce miestnych ľudí.

Drobné momenty z okolia Nissafors

Počas dní strávených v Nissafors som zachytil aj niekoľko náhodných momentov z okolia. Sú to miesta, ktoré ma niečím v tej chvíli zaujali – myslím, že dotvárajú spomienku na atmosféru tejto časti Švédska.

Malé spomienky z pokojného miesta

Nissafors nepatrí medzi miesta, ktoré by sa objavovali v turistických sprievodcoch. Pre mňa však tieto dni zostanú spojené s obrazmi tichého jazera, večerných prechádzok a hlasného gágania husí nad vodou.

Nissafors, ďakujem.