Do švédskeho mestečka Strömstad sme z pracovných a technických dôvodov chodievali pomerne často. Väčšinou tam jazdil môj kolega, no tentoraz pripadla cesta mne. Bol to jeden z tých obyčajných pracovných dní, od ktorého som nič výnimočné neočakával.

Po vybavení povinností som ešte necítil potrebu okamžite sa ponáhľať späť do Nórska. Mal som trochu času navyše, a tak som sa rozhodol pozrieť si miestny prístav.

Pokojná atmosféra starého prístavu

Už po pár krokoch som mal pocit, akoby som prestal vnímať čas. Prechádzal som sa pomedzi zakotvené lode, ktorých trupy sa jemne leskli v odrazoch slnečných lúčov na pokojnej hladine mora. Mihotavé svetlo vytváralo zvláštnu harmóniu a celé miesto pôsobilo neuveriteľne pokojne.

V zadnej časti prístavu stáli malé typické drevené domčeky. Pravdepodobne slúžili majiteľom lodí ako skladiská alebo malé zázemie. Aj tie dodávali tomuto miestu zvláštnu atmosféru starých časov.

Ľudia posedávali na lavičkách a drevených mólach, popíjali kávu, rozprávali sa alebo len ticho pozorovali more. Nikto sa nikam neponáhľal. Nebol tu hluk, stres ani napätie modernej doby. Na chvíľu som mal pocit, že som sa ocitol o niekoľko desaťročí späť.

Morské kúpele na otvorenom mori

Keď som pokračoval popri zátoke, za ochranným valom oddeľujúcim prístav od otvoreného mora som si všimol zvláštnu drevenú stavbu vyrastajúcu priamo z hladiny. Vstup bol otvorený, a tak som bez váhania vošiel dnu. Už pri vchode ma privítal nápis „Strömstad Kallbadhus“.

Celá stavba na mňa pôsobila veľmi nezvyčajne, pretože niečo podobné som dovtedy nikde nevidel. Drevená konštrukcia mala tvar štvorca s bočnými stenami a otvoreným vnútorným priestorom. Okamžite mi pripomenula akési verejné kúpalisko postavené priamo na mori. Vyzeralo to trochu ako starý prímorský hrad s veľkým nádvorím uprostred, ktoré pravdepodobne slúžilo ako slnečná terasa.

V prednej časti bol priamy vstup do mora a z malých bočných vežičiek bolo možné skákať priamo do vody.

Po stenách viseli historické fotografie návštevníkov aj remeselníkov, ktorí toto miesto kedysi pravdepodobne budovali. Pri pohľade na staré čiernobiele zábery som pocítil zvláštnu nostalgiu. V hlave sa mi začali premietať obrazy minulosti – kúpajúce sa deti, ženy popíjajúce kávu, staré plavky a oblečenie typické pre dávne obdobie.

Až neskôr, pri písaní tohto článku, som si zistil viac informácií. Ide o takzvaný morský kúpeľný dom – historické verejné kúpeľné zariadenie postavené priamo na otvorenom mori. V dnešnom Švédsku sú podobné miesta už pomerne vzácne. Slúžia na celoročné kúpanie v slanej morskej vode v kombinácii so saunovaním.

Dom prilepený ku skale

Oddýchnutý a spokojný som sa nakoniec vybral späť k autu. Čakala ma cesta naspäť do Nórska.

Už skôr som si však z diaľničného mosta všimol zvláštny drevený dom stojaci priamo na vode, akoby prilepený k mohutnej skale. Celý čas ma lákalo pozrieť sa naň bližšie.

A tak som sa tentoraz nevracal po diaľnici, ale zvolil som menšie bočné cesty vedúce popri pobreží. Nakoniec som sa k tomu miestu skutočne dostal, no trochu ma sklamalo, že prístup viedol len cez súkromnú cestu. Nechcel som narúšať niečie súkromie, a tak som si dom odfotil len z druhej strany brehu.

Premýšľal som, či tam niekto býva celoročne, alebo ide len o letné útočisko. Možno však aj zimné. Predstava korčuľovania po zamrznutej hladine tejto zátoky – ak by udreli skutočne tuhé severské mrazy – je jedinečná.

Návrat s nostalgiou v hlave

Pracovný deň sa zmiešal s pokojom, ktorý sa v dnešnej dobe tak ľahko stráca. Strömstad – tichý prístav, pomalé tempo života, vôňa mora a zvláštna nostalgia za časmi, ktoré mi v minulosti boli akosi blízke.