Milé deti,
v prvom liste som vám napísal, prečo pre vás tieto riadky vôbec píšem. Písal som, že vám nechcem odovzdať návod na život. Chcem vám len nechať mapu miest, na ktorých som sa ja niekedy stratil – alebo sa znova našiel. Dlho som premýšľal, čo vám na tej mape ukážem ako prvé. A uvedomil som si, že každá cesta sa začína od miesta, na ktorom človek stojí. A tým sú jeho korene.
Život každého z nás je len natoľko pevný a stabilný, nakoľko pevné sú jeho korene. A teraz nemyslím tie, ktoré sme dostali do vienka od svojich rodičov alebo starých rodičov, ani tie, ktoré raz možno odovzdám ja vám. Samozrejme, aj tie nás formujú. Dnes však chcem písať o iných koreňoch.
O tých, ktoré si budujeme sami. O tom, ako pristupujeme k životu, aké hodnoty si vyberáme a podľa čoho sa rozhodujeme. Keď sa dnes pozerám späť na svoj život, považujem ich za jeden z najdôležitejších objavov. Sú základom môjho stromu života. Miestom, ku ktorému sa môžem vrátiť za každých okolností.
Ak sú korene plytké alebo pokrivené, ak sa o ne nestarám, môj strom pri prvej silnejšej búrke padne. Ak sú však pevné, búrka mi možno poláme konáre, pripraví ma o listy či kvety, ale strom zostane stáť. A práve vďaka pevným koreňom môže opäť rásť, rozkvitnúť a priniesť nové plody.
Ja sám som sa kedysi takto hlboko do svojho vnútra nepozeral. Dnes viem, že som to mal urobiť už okolo tridsiatky. Moje vtedajšie korene boli plytké. Boli plné chybných presvedčení, ktoré mi podkopávali nohy. Nahováral som si, že jednoducho nemám v živote šťastie. Že sa mi neúspechy dejú akosi samy od seba. A pritom som len opakoval tie isté chyby.
Na takéto poznanie však človek musí dozrieť. Moje tridsaťročné ja naň ešte pripravené nebolo.
Dnes si to vôbec nevyčítam. Občas sa na tom dokonca usmejem. Robil som to najlepšie, čo som vtedy vedel. Žil som podľa toho, čo ma naučili moji rodičia, čo som videl okolo seba a čo som v tom čase považoval za správne. Mnohé veci som jednoducho ešte nevedel rozpoznať.
Nikdy však nie je neskoro. Už síce nemám tridsať, ale stále sa môžem každý deň učiť byť lepším Mužom, otcom a partnerom. Veď napokon, v mojich iniciáloch sú až dve písmená M. 🙂
Dnes už viem, že korene môjho života tvoria určité hodnoty a postoje. Niektoré som objavil veľmi neskoro. Niektoré ma život naučil bolestivo. Každý z týchto koreňov ma drží pevnejšie pri zemi. A práve o každom z nich vám budem postupne písať v ďalších listoch. Nie preto, že sú jediné správne. Ale preto, že práve ony zmenili a stále menia môj život.
Som presvedčený, že keď sa človek stará o svoje korene, nerobí to len pre seba. Z jeho pevnosti žijú aj ľudia okolo neho. Rodina, partner, priatelia či kolegovia. Vedia, že sa môžu oprieť o človeka, ktorý má svoje hodnoty, princípy a nemení ich podľa okolností. Taký človek prirodzene vzbudzuje dôveru a rešpekt. Nie preto, že si ich vynucuje, ale preto, že jeho život je v súlade s tým, čomu verí.
A úprimne? Ani mne sa ich nie vždy darí napĺňať. Nie som dokonalý. Rozdiel je len v tom, že dnes už viem, ktoré korene chcem vo svojom živote pestovať. A to považujem za dôležité.
Možno budete mať na niektoré veci iný pohľad. Možno zistíte, že nie všetko vidím správne. A je to v poriadku. Nepíšem vám univerzálnu pravdu. Delím sa o vlastnú skúsenosť. Ak vás však niektorá z mojich myšlienok prinúti zastaviť sa a zamyslieť sa nad vlastnými koreňmi, potom tieto listy splnili svoj účel. Pretože práve pevné korene dávajú človeku stabilitu, smer aj odvahu ustáť búrky, ktoré život skôr či neskôr prinesie. A keď raz niekto bude hľadať oporu vo vás, práve ony rozhodnú o tom, či ju naozaj nájde.
